Vôňa vzduchu po búrke, zvuk praskajúceho ohňa, tečúcej vody či pozitívne pôsobiaca farebnosť prírody a blízkosť zvierat je každému človeku príjemná, prirodzená a podvedome vyhľadávaná. Tieto fakty spoločne so súčasnými negatívnymi enviromentálnymi podmienkami, zvyšujúcou sa hustotou osídľovania a rýchlou urbanizáciou prispeli k orientácii architektov na ekologicky uvedomelé projekty, ktoré ľudí priblížia k prírode a ich pôvodu.
Všadeprítomná biofília
Z mnohých prístupov sa ako najideálnejšie a najlepšie aplikovateľné biologické spojenie človeka a prírody osvedčil biofilný dizajn, vnášanie prírodného exteriéru do vnútra prostredníctvom dizajnu. Jednotlivé vhodne a premyslene zvolené biofilické prvky stimulujú široké spektrum fyzických, duševných i behaviorálnych princípov života a jeho fungovania. Mnohí teoretici architektúry členia princípy biofilného dizajnu do troch základných kategórií: Príroda v priestore, povaha priestoru a prírodné analógie.
Príroda v priestore
Začlenenie živých rastlín do interiéru je bezhraničné. Je to najúčinnejší, najbežnejší, ale zároveň najvýznamnejší spôsob integrácie biofilných prvkov do dizajnu interiérov. V súlade so zabezpečením autenticity interiéru s okolím, v ktorom je konkrétny objekt zasadený, sa rastliny sa vyberajú na základe klimatických podmienok, geografických charakteristík a dostupnosti. Spoločne so zeleňou do popredia vstupuje aj živel vody. Štúdie totiž potvrdil, že zvuk tečúcej, padajúcej alebo bublajúcej vody preukázateľne upokojuje, znižuje srdcovú frekvenciu a zvyšuje pokoj a koncentráciu. Architekti tak radi kombinujú zeleň s vodnými prvkami, akváriami, vodnými stenami, miniatúrnymi rybníkmi, fontánami a potokmi.
Prúdenie vzduchu
Pokiaľ ide o cirkuláciu vzduchu a tepelnú pohodu, biofíliu možno charakterizovať ako doplnenie vlastností a variabilných zmien teploty a vlhkosti. V ideálnom prípade by celková kvalita ovzdušia mala poskytovať pohodlie a vitalitu, ako aj dávať používateľom možnosť upraviť tepelné podmienky, či už manuálne alebo automaticky, na základe ich potrieb a preferencií.
Fyzický a vizuálny prístup k prírode
Pre ďalšie vytvorenie spojenia s prírodou architekti budujú projekty s interiérmi priamo prepojenými s okolitou krajinou, a to fyzicky aj vizuálne. Zdanlivá nejasnosť hranice medzi architektúrou a exteriérom podporuje pocit otvorenosti a slobody. Ďalším momentom je využívanie materiálov z miestneho okolitého prostredia, v nadväznosti na jeho ďalšie minimálne spracovanie. Tieto materiály vytvárajú pozitívne kognitívne a fyziologické reakcie, podporujú návrat k autenticite a zmyslu prírodného prostredia.
Biomimikry a organické formy
Silnými odkazmi na tvary nachádzajúce sa v prírode sú organické formy a textúry. V poslednom období krivky dominujú moderným trendom v interiéroch, avšak ich existencia sa v architektúre datuje už do obdobia pred mnohými tisícročiami, keď architekti nachádzali inšpiráciu v prírode, asymetrii kvetov a zvierat. Oblé a zakrivené objekty pre človeka asociujú bezpečie, pohodlie a útulnosť a tak sa tieto organické formy premietajú do dizajnu nábytku, osvetlenie, textilných a nástenných doplnkov, ale aj do stavieb, vzhľadu priečok, tvaru domov a záhrad.
Osvetlenie
Miestnosti, v ktorých bývame, pracujeme a žijeme sú osvetlené kombináciou umelého a prirodzeného svetla. Umelé svetlo je nesmierne užitočné, ale absolútne nenahrádza spôsob, akým dokáže ľudské telo reagovať na jeho prirodzený náprotivok. V dôsledku toho, že vystavenie sa umelému svetlu, napríklad počas nočných hodín môže negatívne vplývať na biologický a energetický rytmus tela, ovplyvňovať produktivitu práce i samotné zdravie, uprednostňuje sa prirodzené osvetlenie, a je snaha o vývoj vlastností umelého osvetlenia, ktoré by bolo čo najviac podobné prirodzenému. Okrem samotného osvetlenia sa v architektúre riešia aj súvisiace premenné, ako napríklad intenzita a spôsob dopadu svetla, premenné svetla a tieňa a podobne.
Pripravila: Petra Adamcová
