Včely sú nenápadné hrdinky našej krajiny. Bez nich by sa zmenila nielen príroda, ale aj náš každodenný život. 20. máj – Svetový deň včiel je pripomienkou, aké krehké je ich prežitie a aké dôležité je chrániť ich biotopy, potravu aj priestor na život.

Slovensko patrí medzi krajiny s bohatou včelárskou tradíciou, no aj u nás čelia včely klimatickým zmenám, stratám biodiverzity a tlaku intenzívneho poľnohospodárstva.

20. máj - Svetový deň včiel

Svetový deň včiel vyhlásila OSN v roku 2017 na podnet Slovinska. Konkrétny dátum nie je náhodný. 20. júna sa narodil Anton Janša, priekopník moderného včelárstva a učiteľ cisárskej včelárskej školy vo Viedni. Jeho výskum správania včiel, úľových systémov a spôsobov chovu položil základy včelárstva, aké poznáme dnes. Cieľom sviatku je upozorniť na to, že populácie včiel celosvetovo klesajú a že ochrana opeľovačov je kľúčová pre potravinovú bezpečnosť aj zdravie krajiny.

Dokonalá organizácia prírody

Včely žijú v spoločenstvách, ktoré fungujú s neuveriteľnou presnosťou a prepracovaným systémom. Každá včela má v úli svoju úlohu. Kráľovná je jedinou plodnou samicou a predstavuje matku celého spoločenstva. Robotnice sa starajú o larvy, čistia úľ, zbierajú nektár a peľ a zabezpečujú chod celého systému. Trúdovia majú jedinú úlohu – oplodniť kráľovnú. Včely medzi sebou komunikujú pohybom, tzv. včelím tancom, ktorým si odovzdávajú informácie o zdrojoch potravy. Ich život je krátky, ale intenzívny, letné robotnice napríklad žijú len niekoľko týždňov, zimné včely zase dokážu prežiť aj niekoľko mesiacov.

Prečo sú včely nenahraditeľné

Včely opeľujú približne tri štvrtiny všetkých plodín, ktoré tvoria našu potravu. Bez ich práce by sme prišli o väčšinu ovocia, zeleniny, orechov či bylín. Opeľujú aj rastliny, ktoré sú základom potravinového reťazca pre voľne žijúce živočíchy. Ich prínos je širokospektrálny, podporujú biodiverzitu, zvyšujú úrodu a kvalitu plodín a zároveň prispievajú k zdravému vzhľadu krajiny. Jedna včelia rodina dokáže počas sezóny navštíviť milióny kvetov, čím výrazne ovplyvňuje fungovanie celého ekosystému.

Včely na Slovensku

Slovensko má silnú včelársku komunitu a tisíce registrovaných včelstiev. Napriek tomu aj u nás včely čelia viacerým hrozbám. Patrí medzi ne strata prirodzených lúk, používanie pesticídov, klimatické extrémy či choroby a parazity, najmä klieštik včelí. Naopak pozitívnym trendom je rastúci záujem o mestské včelárenie a výsadba medonosných rastlín, ktoré pomáhajú včelám prežiť aj v urbanizovanom prostredí.

Aj u nás sa po vzore iných krajín objavuje trend tzv. včelích striech – zelených striech, ktoré poskytujú priestor pre úle alebo prirodzené biotopy pre opeľovačov. Tieto plochy zlepšujú mikroklímu mesta, zadržiavajú vodu, poskytujú potravu pre včely a zároveň znižujú prehrievanie budov. V Bratislave či Prahe už fungujú projekty, kde sa med z mestských úľov používa v reštauráciách alebo napríklad v prípade strechy Prezidentského paláca v Bratislave sa stáva originálnym darčekom pre významných hostí paláca.

Ako môžeme pomôcť včelám my všetci

Pomoc včelám nevyžaduje veľké investície ani odborné znalosti. Stačí vysádzať medonosné rastliny, ako sú levanduľa, materina dúška, lipa či echinacea. Prospešné je aj to, keď časť záhrady necháme rásť prirodzene bez neustáleho kosenia. Obmedzenie používania pesticídov výrazne znižuje riziko otráv včiel. Jednoduchým gestom je aj vytvorenie napájadla s kamienkami, kde sa včely môžu bezpečne napiť. A napokon, podporou lokálnych včelárov prispievame k udržaniu tradičného remesla aj zdravých včelstiev.

Zaujímavosti zo života včiel

• Včela počas jedného letu navštívi desiatky až stovky kvetov.
• Na kilogram medu musia včely preletieť až 150 tisíc kilometrov.
• Včely majú päť očí – dve veľké zložené a tri jednoduché.
• Kráľovná dokáže naklásť až 2 000 vajíčok denne.
• Včely majú výbornú vizuálnu pamäť a dokážu vraj rozpoznať aj tvár človeka.

Pripravila: Petra Adamcová