Ešte v čase získania nezávislosti zápasil Singapur s nedostatkom bývania, znečisteným prostredím a obmedzenými zdrojmi. Dnes patrí medzi najvýznamnejšie svetové hospodárske centrá a jeho urbanistický rozvoj inšpiruje mnohé mestá vo svete. V Singapure prepojili zeleň, architektúru, dopravu a hospodárenie s vodou do premyslenej koncepcie mesta.

Ešte v roku 1965 malo mesto obmedzené územie, málo prírodných zdrojov a jeho predstavitelia museli riešiť vážne sociálne aj environmentálne problémy. Časť obyvateľov žila v nevyhovujúcich podmienkach, chýbali kvalitné byty a znečistené vodné toky boli jedným z viditeľných dôsledkov rýchlej urbanizácie. V nasledujúcich desaťročiach sa krajina vydala cestou intenzívneho hospodárskeho rozvoja, budovania infraštruktúry a rozsiahlej výstavby bývania. Dôležitú úlohu zohralo aj dlhodobé plánovanie využitia územia. Singapur sa postupne premenil na významné centrum obchodu, financií, technológií a medzinárodnej dopravy.

Jeho úspech nemožno vysvetliť jediným opatrením. Stojí za ním kombinácia hospodárskej politiky, investícií do vzdelávania a infraštruktúry, fungujúcej verejnej správy aj schopnosti plánovať rozvoj na desaťročia dopredu. Práve dlhodobá vízia je jedným z najzaujímavejších aspektov singapurskej skúsenosti.

Keď sa zeleň stane súčasťou architektúry

Na Singapure je fascinujúce množstvo zelene na každom kroku. Stromy lemujú ulice, parky prepájajú jednotlivé časti mesta a rastliny sa objavujú aj na strechách, terasách či fasádach výškových budov. Zeleň nie je iba dekoráciou, ktorú možno pridať na konci stavebného projektu. Stala sa súčasťou uvažovania o tom, ako má mesto fungovať. Singapur svoju dlhodobú víziu označuje ako City in Nature, teda mesto v prírode. Jej cieľom je zachovávať existujúce prírodné územia, rozširovať parky, prepájať zelené plochy a vracať prírodu aj do husto zastavaného prostredia.

Zaujímavé je, že zeleň sa nemusí končiť na hranici pozemku alebo pri vstupe do parku. Môže pokračovať na streche budovy, v spoločných priestoroch obytných komplexov či vo forme vegetačných stien. Takéto riešenia pomáhajú vytvárať príjemnejšie prostredie, poskytujú útočisko živočíchom a môžu prispievať aj k zadržiavaniu dažďovej vody či znižovaniu prehrievania budov. Dôležité však je, aby zeleň nebola iba efektným obrazom na architektonickej vizualizácii. Potrebuje vhodné podmienky na rast, pravidelnú údržbu a dostatok priestoru. Rozhodujúci je preto celý systém, od mestských parkov cez stromy v uliciach až po premyslene navrhnuté budovy.

Voda, ktorú si nemožno dovoliť míňať bez rozmyslu

Singapur má dostatok tropických zrážok, no jeho rozloha a možnosti prirodzeného zachytávania a skladovania vody sú obmedzené. Vodná bezpečnosť je preto strategickou témou, ktorú krajina rieši kombináciou viacerých zdrojov. Okrem vody zachytenej v miestnych povodiach využíva dovoz vody, odsoľovanie morskej vody a recykláciu už použitej vody. Technológia známa pod názvom NEWater umožňuje po dôkladnom čistení a úprave opätovne využívať vodu, ktorá by inak odtiekla do kanalizačného systému.

Súčasťou stratégie je aj postupné rozširovanie plôch, z ktorých sa dažďová voda zachytáva a odvádza do nádrží. Znamená to, že hospodárenie s vodou sa nekončí pri vodovodnom kohútiku. Začína sa už pri plánovaní územia, kanalizácie, vodných tokov a nových stavieb. Aj tu sa ukazuje význam prepojenia jednotlivých oblastí. Zeleň, vodné plochy, odvodnenie ulíc a stavebné riešenia nemusia fungovať oddelene. Ak sa navrhujú spoločne, môžu lepšie reagovať na prívalové dažde, sucho aj rastúce nároky obyvateľstva.

Bývanie a doprava ako súčasť jedného celku

Kvalitu života neurčuje len vzhľad mesta. Rovnako dôležité je, či ľudia nájdu dostupné bývanie, dostanú sa do práce bez zdĺhavého dochádzania a majú v blízkosti školy, obchody, služby či miesta na oddych. Singapur dlhodobo rozvíja rozsiahly systém verejného bývania. Obytné štvrte sa plánujú spolu s infraštruktúrou a občianskou vybavenosťou, pričom významnú úlohu má aj napojenie na verejnú dopravu. Práve tá umožňuje pohybovať sa po meste bez toho, aby bol vlastný automobil nevyhnutnou podmienkou každodenného života.

Metro a autobusová sieť tvoria dôležitú súčasť mestského fungovania. Vlastníctvo a používanie automobilov navyše ovplyvňujú regulačné opatrenia a poplatky, ktorými sa štát snaží riadiť dopravnú záťaž aj počet vozidiel. Takýto model nie je možné jednoducho preniesť do každej krajiny. Singapur má špecifické podmienky, vysokú hustotu osídlenia a silnú úlohu štátu pri plánovaní, ale jeho jasné posolstvo je, že nové obytné štvrte kdekoľvek vo svete by nemali vznikať bez premysleného spojenia s dopravou, službami a verejnými priestormi.

Mesto budúcnosti nie je bez problémov

Singapur môže pôsobiť ako dokonale zorganizované mesto, no ani jeho model nemá iba pozitívne stránky. Životné náklady a ceny bývania môžu byť vysoké, tropické teplo a vlhkosť kladú značné nároky na komfort budov a chladenie spotrebúva energiu. Rozsiahle technologické riešenia, napríklad odsoľovanie vody, si zasa vyžadujú investície aj energiu. Pri hodnotení krajiny treba zohľadniť aj spôsob vládnutia a otázky občianskych slobôd. Efektívne fungujúca infraštruktúra sama osebe neznamená, že všetky aspekty života sú ideálne. Singapur preto nemožno považovať za univerzálny návod, ktorý stačí bez úprav prevziať. Jeho príbeh je zaujímavý predovšetkým tým, že ukazuje, čo môže priniesť dlhodobé a koordinované plánovanie. Zeleň, bývanie, doprava, vodné hospodárstvo a architektúra tu nie sú iba samostatnými témami, ale navzájom prepojenými súčasťami fungujúceho mesta.

Čo si z neho môžeme vziať?

Nie každé mesto má možnosti ani zdroje Singapuru. Inšpirácia však nemusí znamenať výstavbu zelených mrakodrapov alebo zavádzanie nákladných technológií. Môže sa začať aj jednoduchšími rozhodnutiami: zachovaním vzrastlých stromov pri obnove ulíc, dôslednejším plánovaním dažďovej vody, kvalitnejšími verejnými priestormi či budovaním obytných štvrtí, v ktorých sú základné služby dostupné bez auta. Príjemné a zdravé mesto totiž nevzniká náhodou. Potrebuje víziu, ktorá presahuje jedno volebné obdobie, schopnosť prepájať jednotlivé riešenia a ochotu myslieť na dôsledky dnešných rozhodnutí o desaťročia dopredu. Najväčšou inšpiráciou tak nemusí byť samotný vzhľad Singapuru, ale spôsob, akým premýšľa o svojej budúcnosti.

Pripravila: Petra Adamcová
Foto: Unsplash
Zdroj informácií: Green Building Master Plan, City in Nature