V prvej časti seriálu o haptickej architektúre sme sa pozreli na to, prečo je dotyk dôležitou súčasťou vnímania priestoru a ako na naše emócie pôsobia prírodné materiály. V pokračovaní sa zameriame na povrchy, textúry a detaily, ktoré rozhodujú o tom, či interiér pôsobí útulne, harmonicky alebo naopak chladne a neosobne.

Povrch je prvá vrstva, prostredníctvom ktorej architektúra komunikuje s človekom. Je rozhraním medzi materiálom a naším telom, medzi priestorom a emóciou. Hoci býva tenký len niekoľko milimetrov, práve on často rozhoduje o tom, ako miestnosť vnímame a ako sa v nej cítime. Drsné povrchy prebúdzajú zmysly svojou nepravidelnosťou a autenticitou. Štruktúrované omietky, opracovaný kameň alebo kartáčované drevo vnášajú do interiéru prirodzenosť a vizuálnu hĺbku. Keď sa ich dotkneme, vnímame ich pôvod, remeselnosť aj príbeh. Takéto povrchy nás podvedome spomaľujú a vedú k pozornejšiemu vnímaniu detailov. Na opačnom konci spektra stoja hladké povrchy. Prinášajú pocit pokoja, čistoty a poriadku. Hladká drevená doska, jemne brúsený kameň či precízne opracovaný kov vytvárajú efekt vizuálnej aj zmyslovej rovnováhy. Nepútajú pozornosť silou, ale kultivovanou jednoduchosťou.

Významnú úlohu zohráva aj práca so svetlom. Matné povrchy ho absorbujú a zjemňujú, čím vytvárajú pokojnejšiu a intímnejšiu atmosféru. Priestor pôsobí teplejšie a útulnejšie, pretože odrazy svetla nie sú rušivé. Lesklé materiály naopak svetlo odrážajú, opticky zväčšujú miestnosť a prinášajú do nej energiu. V hapticky citlivých interiéroch sa preto často využívajú ako kontrastný prvok, ktorý priestor oživí bez toho, aby narušil jeho harmóniu. Rovnako dôležitá je aj teplota materiálov. Drevo, korok, textílie či hlina pôsobia prirodzene hrejivo a navodzujú pocit bezpečia. Kameň, kov alebo sklo sú sviežejšie a dodávajú priestoru jasnosť. Skutočné kúzlo vzniká práve v ich kombinácii. Kontrast medzi teplými a chladnými, hladkými a drsnými povrchmi vytvára interiér, ktorý je vyvážený a živý zároveň.

Dotyky a atmosféra

Haptika sa netýka iba estetiky. Výrazne zasahuje aj do oblasti wellbeingu, teda celkovej fyzickej a psychickej pohody človeka. Dotyk patrí medzi najstaršie a najintenzívnejšie zmyslové podnety. Stačí jediný kontakt s príjemným materiálom a telo reaguje uvoľnením. Naopak, nepríjemný povrch môže vyvolávať napätie a pocit diskomfortu. Účinok haptiky sa však nekončí pri samotnom dotyku. Ovplyvňuje aj to, ako sa v priestore pohybujeme a ako na nás pôsobí počas každodenných činností. Záleží na tom, ako pruží podlaha pod nohami, ako sa sedí na kresle, ako sa opierame o stenu alebo ako materiály reagujú na teplotu a svetlo.

Zaujímavé pritom je, že človek nemusí materiál ani fyzicky cítiť. Mozog dokáže na základe vizuálnej informácie okamžite odhadnúť jeho vlastnosti. Pri pohľade na mäkkú textíliu si automaticky predstavíme jej jemnosť. Pri drsnom kameni očakávame pevnosť a charakter. Práve preto dokáže haptika vytvárať atmosféru už na prvý pohľad. Interiéry, ktoré pracujú so zásadami haptiky, bývajú prirodzene príjemné. Nejde len o krásu, ale o prostredie, ktoré podporuje oddych, koncentráciu aj regeneráciu. Kvalitne zvolené materiály dokážu regulovať vlhkosť, akustiku či tepelnú pohodu a zároveň vytvárajú silnejšie spojenie s prírodou. Výskumy dlhodobo naznačujú, že prírodné materiály môžu pomáhať znižovať stres, podporovať sústredenie a pozitívne vplývať na náladu. Nie je preto náhodou, že sa s nimi stretávame najmä v wellness centrách, relaxačných zónach, spálňach či obývacích priestoroch určených na oddych.

Ako si vytvoriť svoj kútik doma

Vytvoriť hapticky príjemný interiér neznamená kompletnú rekonštrukciu ani vysoké investície. Často stačí zmeniť spôsob, akým o priestore premýšľame. Prvým krokom je vedomý výber materiálov. Pri nákupe nábytku či doplnkov sa zvyčajne rozhodujeme podľa vzhľadu. Skúste však zapojiť aj dotyk. Prejdite rukou po dreve, keramike alebo textílii a všímajte si, ako na vás jednotlivé materiály pôsobia. Dôležité je aj vrstvenie textúr. Hapticky bohatý interiér ponúka rozmanité zmyslové podnety. Mäkký koberec pod nohami, ľanové závesy, keramické doplnky či pletené textílie vytvárajú atmosféru, ktorá pôsobí prirodzene a zabývane. Neoddeliteľnou súčasťou je svetlo. Mäkké a rozptýlené osvetlenie zvýrazňuje textúry povrchov a dodáva priestoru hĺbku. Teplejšie odtiene podporujú relaxáciu a pocit útulnosti, zatiaľ čo studené svetlo vytvára technickejší a formálnejší charakter. Pomôcť môže aj malý osobný kútik určený na oddych. Kreslo s príjemnou dekou, drevený stolík, keramická šálka alebo obľúbená kniha dokážu vytvoriť miesto, ktoré nás pozýva spomaliť a na chvíľu sa odpojiť od každodenného ruchu.

Upokojenie v rýchlej dobe

Haptická architektúra nie je módnou vlnou, ktorá o pár rokov zmizne. Predstavuje prirodzenú reakciu na spôsob života v digitálnej ére. Čím viac času trávime v online prostredí, tým silnejšie cítime potrebu kontaktu s reálnym svetom, materiálmi a autentickými zážitkami. Súčasné interiéry sa preto obracajú k remeslu, prírodným materiálom a vedomej nedokonalosti. Ľudia nehľadajú sterilne dokonalé priestory. Túžia po domovoch, ktoré majú charakter, vôňu, textúru a schopnosť vytvoriť emocionálne spojenie. Budúcnosť haptickej architektúry je tak najmä o návrate k prirodzenosti. O prostredí, ktoré podporuje všetky zmysly, učí nás spomaliť a vytvára priestor pre skutočný oddych. O domove, ktorý nie je iba funkčný a vizuálne príťažlivý, ale ktorý dokáže človeka upokojiť, ukotviť a pozitívne ovplyvniť jeho každodenný život.

Pripravila: Petra Adamcová