Silu vetra využívali ľudia už od nepamäti. Možno ale neviete, že prvé veterné turbíny existovali už v 19. storočí. Dnes sa veterná energia zaraďuje medzi významné obnoviteľné zdroje energie, ktoré by mali napríklad v Európe pomôcť dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu.

Ako pracujú veterné turbíny

Veterné turbíny pracujú na veľmi jednoduchom princípe, ktorý v maximálne možnej miere využíva silu vetra, ktorý pôsobí ako zdroj primárnej energie. Otáčaním lopatiek produkuje kinetickú energiu a túto generátor premieňa na energiu elektrickú. Množstvo energie, ktoré môže veterná farma vyprodukovať, závisí od umiestnenia, veľkosti turbíny a dĺžky jej lopatiek. Kapacita veterných turbín sa vďaka výskumu a vývoju v tejto oblasti postupom času neustále zvyšuje.

Pre predstavu mal napríklad v roku 1985 najbežnejší model turbíny kapacitu 0,05 megawattu (MW) a priemer rotora 15 metrov. Dnes majú veľké turbíny kapacitu vyššiu ako 5 MW. Neustály pokrok vo výrobe a projektovaní veterných turbín v kombinácii so zlepšovaním infraštruktúry umožňuje aj výrazné zníženie nákladov a potvrdzuje jej neprehliadnuteľnú pozíciu ako jednu z hnacích síl energetickej transformácie.

Podľa štatistických prieskumov spoločnosti WindEurope v roku 2021 európske veterné farmy vyrobili 437 terawatthodín (TWh) elektriny, čo v priemere pokrylo 15 % dopytu, hoci vo viacerých krajinách prekročilo 20 % pokrytia elektrickou energiou, konkrétne napríklad v Portugalsku (26 %), Španielsku (24 %) a Nemecku (23 %).

Situácia na Slovensku

Na Slovensku aktuálne môže výstavba veterných elektrární napredovať, pretože Úrad verejného zdravotníctva SR od júla roku 2024 znížil pôvodne stanovený odstup elektrární od obývaných oblastí z troch na jeden kilometer. Verejnosť o tom informovala Slovenská asociácia udržateľnej energetiky (SAPI).

„Zachovanie pôvodného odstupu by znamenalo stopku pre drvivú väčšinu z už dlhšie pripravovaných projektov v hodnote približne 1,4 miliardy eur," uviedol člen výkonného výboru SAPI Ján Lacko. Požadovaný odstup mal chrániť obyvateľov pred hlukom, pričom odborník zdôraznil, že každý projekt veternej elektrárne musel vždy v rámci povoľovania predložiť detailnú hlukovú a vibračnú štúdiu zameranú na ochranu obyvateľov.

Tieto štúdie sú povinnou súčasťou posudzovania vplyvov na životné prostredie a mali by naďalej zabezpečiť ochranu obyvateľov pred prípadným vnímaním hluku z veterných elektrární. "Hluková štúdia najlepšie zohľadňuje šírenie zvuku v konkrétnej lokalite, ako aj prirodzené bariéry, napríklad kopec medzi obývaným územím a lokalitou veternej elektrárne," vysvetlil Lacko. Takže aj v prípade, ak by nebol dodržaný minimálny odstup, by veterná elektráreň nemohla presahovať stanovené hlukové a vibračné limity.

Len jeden z krokov na odstránenie ďalších bariér

Zmiernenie minimálneho odstupu je podľa neho však iba jedna z prvých bariér, ktorú sa podarilo vyriešiť od minulého roka. Asociácia naďalej apeluje na zavedenie jednotných pravidiel pre projekty veterných elektrární, na prijatie novej legislatívy a na zvýšenie kapacity elektrizačnej sústavy na pripájanie nových zdrojov z obnoviteľnej energie, ktoré by prispeli k ďalšiemu rozvoju využívania veternej energie na Slovensku.

Pripravila: Petra Adamcová
Zdroj informácií: SAPI, WindEurope Agenture, TASR