Najstaršou drevenou stavbou na svete je japonská pagoda Hóryū-ji, ktorá bola postavená z cyprusového dreva. Tento dom má približne 1400 rokov, postavený bol v roku 607 a zrekonštruovaný po požiari v roku 670.
Foto: BoysPlayNice
V Nórsku existuje drevený dom, o ktorom sa vedci domnievajú, že pochádza z roku 1170, zatiaľ čo ďalší vo Švajčiarsku bol postavený v roku 1176. Veľké množstvo hrazdených domov vo svete postavených na drevenej tyčovej konštrukcii má viac ako 400 rokov. Čo je dôkazom toho, že dobre postavený dom z vhodne zvoleného dreva má dlhú životnosť a poskytuje vysoký komfort bývania.
Výhody drevených domov pre životné prostredie
Drevo ponúka celý rad výhod pre architektúru šetrnú ku klíme. Čistá produkcia CO₂ pri dreve je výrazne nižšia ako v prípade iných stavebných materiálov (najmä v porovnaní s betónom, ktorý je zodpovedný za približne 10% všetkého človekom vytvoreného oxidu uhličitého). Tento fakt je ale relevantný len v prípade, že drevo na stavbu pochádza z udržateľných a ideálne regionálnych zdrojov.
Produkcia dreva nevyžaduje vysoký energetický vstup, zatiaľ čo stromy absorbujú a ukladajú CO₂ z atmosféry počas rastu. Výstavba dreveného domu je jednoduchšia a rýchlejšia ako výstavba tehlových alebo betónových domov a drevo má aj vynikajúce izolačné vlastnosti. Okrem toho je drevo pred stavebným využitím často vopred ošetrené a spracované, čo umožňuje výstavbu bez ohľadu na počasie. Domy môžu byť postavené aj za vlhkých a chladných podmienok a väčšina masového dreva, ktoré sa často používa v stavebníctve, je ohňovzdorná.
Obehové hospodárstvo dreva
Na konci svojej životnosti sa drevený dom ľahšie recykluje. Drevené domy sa zvyčajne dajú rozdeliť na jednotlivé časti, ktoré sa potom dajú okrem recyklácie aj ďalej efektívnejšie opätovne použiť. V ideálnom prípade vyprodukujú len minimálny odpad. Prírodný stavebný materiál ako je drevo je navyše esteticky príjemný.
Príklady drevených domov:
Saltviga od architektonickej spoločnosti Kolman Boye
Foto: Dom Saltviga, Kolman Boye
Na fasádu tohto dreveného domu nebol vyrúbaný ani jeden strom – pozostáva výlučne z odrezkov z výroby dosiek a parkiet dánskeho výrobcu Dinesen. Myšlienka využitia odrezkov vznikla v rámci študijného projektu na Kodanskej akadémii umenia. Architekti sa rozhodli pre tento projekt použiť dub, obzvlášť odolné tvrdé drevo, ktoré sa dobre hodí na fasády. Nakoniec bolo na tento účel použitých 12 000 jednotlivých dosiek rôznych šírok a dĺžok.
Dom Markétka od Mjölka
Foto: Dom Markétka, BoysPlayNice
Mladá česká architektonická firma Mjölk vo svojej tvorbe spája konceptuálnu jednoduchosť, poctivosť a mladícku hravosť. Tento prístup stojí aj za návrhom domu Markétka, kde ateliér zámerne odmietol čistý funkcionalizmus. Autori projektu vysvetľujú, že vzhľad domu, ktorý možno na prvý pohľad nie je logický pre ostatných, je domom, ktorý si vysnívali a vyžiadali jeho budúci obyvatelia, čo je niekedy dôležitejšie ako maximalizácia priestoru alebo logický koncept poňatia stavby.
Haus Köris od spoločnosti Zeller & Moye
Foto: Dom Koris, Zeller & Moye
Tento dom sa nachádza uprostred Spreewaldu, v biosférickej rezervácii nachádzajúcej sa juhovýchodne od hlavného mesta Nemecka. Jeho majiteľ Christoph Zeller pochádza z Berlína a jeho manželka Ingrid Moye z Mexico City. Obaja sú architekti a ich národnosti sa spoločne premietli do tohto spoločného diela. Malý drevený domček, ktorý ticho stojí v borovicovom lese bol pôvodne určený ako víkendové útočisko. Neskôr sa rozhodli, že bude ich hlavným bydliskom. Vďaka spôsobu výstavby pomocou prefabrikovaných panelov je dom výborne izolovaný a je energeticky úsporný. Zelené strechy majú tiež izolačný účinok a pomáhajú konštrukcii splynúť s okolím.
Pripravila: Petra Adamcová
Úvodná foto: BoysPlayNice
