O aktuálnych témach súvisiacich so životným prostredím sme sa rozprávali so štátnym tajomníkom Ministerstva životného prostredia SR Jurajom Smatanom. Rozobrali sme tému separovania kuchynského odpadu, problematiku čiernych skládok, ale aj využitie financií, ktoré Slovensko získalo z Fondu obnovy EÚ.
Separovanie kuchynského odpadu je v súčasnosti na Slovensku veľmi aktuálnou témou. Ako sa táto aktivita vyvíja, sú pri jej realizácii problémy, hrozí, že niektoré samosprávy termín nedodržia?
Ministerstvo životného prostredia (MŽP) rozumie, že obce majú sťažené fungovanie pre pandémiu, najmä v prvom štvrťroku 2021. Sú však mestá a obce, ktoré aj napriek súčasnej situácii veľmi dobre zvládajú zavedenie triedeného biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu. MŽP sleduje vývoj tohto zberu a usiluje sa finančne aj metodicky pomáhať samosprávam pri plnení ich zákonných povinností. Ďalšie odkladanie termínu by Slovenskú republiku vystavilo hrozbe infrigementu zo strany EÚ pre neplnenie cieľov odpadového hospodárstva. Ministerstvo pripravilo manuál, teda akúsi príručku, ktorá má samosprávam pomôcť pri zavádzaní systému zberu biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov z domácností. Manuál zároveň obciam pomôže lepšie sa zorientovať v problematike zavádzania zberu bioodpadu. Poukazuje zároveň na dôvody a súvislosti, ktoré viedli k povinnosti zberu, a na základné faktory ovplyvňujúce ekonomiku odpadového hospodárstva, a aj na kvalitu a množstvá vyzbieraných biologických odpadov.
Práve skládkovanie nespracovaného, biologicky rozložiteľného odpadu má výrazne negatívny environmentálny vplyv z hľadiska emisií skleníkových plynov a znečisťovania povrchových vôd, podzemných vôd, pôdy a ovzdušia. Bioodpad je dôležité premeniť na kompost, ktorý dodá pôde potrebnú biologickú výživu. Samostatným zberom bioodpadu a jeho spracovaním v kompostárňach sa zmenší tlak na kapacitu zmesových skládok a pomôže sa aj slovenskej pôde, ktorej chýbajú živiny pre chemizovanú poľnovýrobu.
Podľa výsledkov analýz zmesového komunálneho odpadu (ZKO) vyplýva, že biologické odpady sú hmotnostne ich najvýznamnejšou zložkou. V zástavbe bytových domov (KBV) je biologický odpad zastúpený takmer 45-percentným podielom, čo pri prepočte na produkciu ZKO v SR v roku 2019 znamená množstvo 272-tisíc ton ročne (96 kg/1 obyvateľ). V zástavbe rodinných domov (IBV) je biologický odpad zastúpený takmer 47-percentným podielom, čo pri produkcii ZKO v SR v roku 2019 znamená množstvo 262-tisíc ton (100 kg/1 obyvateľ). Na Slovensku sme teda v roku 2019 uložili na skládky odpadov alebo spálili v spaľovniach 534-tisíc ton biologického odpadu (98 kg/1 obyvateľ), ktorý bol súčasťou ZKO. Z toho bolo 391-tisíc ton kuchynského BRO (72 kg/1 obyvateľ) a 143-tisíc ton záhradného BRO (26 kg/1 obyvateľ).
Ako sme na tom na Slovensku percentuálne so separovaním odpadu a s jeho nasledujúcim spracovaním v porovnaní s inými krajinami EÚ?
V roku 2019 vzniklo na Slovensku asi 2,36 mil. ton komunálneho odpadu, čo predstavuje 434 kg KO na obyvateľa. V porovnaní s rokom 2018 ide o nárast 7 kg komunálneho odpadu na obyvateľa. Dominantnou činnosťou nakladania s komunálnym odpadom bolo skládkovanie odpadov. Podiel skládkovaných komunálnych odpadov na celkovom nakladaní bol 50,6 %. Recyklácia komunálnych odpadov dosiahla v roku 2019 úroveň 40,3 %.
Máme v našej krajine aj tzv. vzorové obce, ktoré sú v separovaní odpadu výnimočné?
Na Slovensku máme niekoľko miest a obcí, kde zaviedli systém nakladania s komunálnymi odpadmi, ktorý vyhovuje požiadavkám miestnych obyvateľov. Ide napríklad o samosprávy Banská Štiavnica, či Topoľčany.
Čierne skládky sú témou, ktorá by bola na samostatnú diskusiu. Ak by sme mohli aspoň v skratke povedať, čo všetko robíme pre to, aby vznikali minimálne, aká je snaha o prevenciu a reálna situácia?
Nelegálne skládky sú dlhodobým problémom Slovenska. Odhaduje sa, že sú tisícky. Ich obsah tvorí prevažne komunálny a drobný stavebný odpad, ale v niektorých prípadoch je to aj nebezpečný odpad. Problémom pri tzv. čiernych skládkach je skutočnosť, že sa ťažko dokazuje, kto ich vytvoril. Potrebná je preto spolupráca s občanmi. Svedok navážania čo i len drobného stavebného odpadu by mal upovedomiť príslušné orgány a zároveň pomôcť určiť páchateľa. Rovnako môžu pomôcť aj obce. Ak pravidelne na tom istom mieste vznikne nelegálna skládka, je možné odhaliť páchateľa vďaka fotopasci, udeliť mu adekvátnu sankciu a urobiť nápravu.
Ak čierne skládky komunálneho odpadu vznikli na území obce, podľa zákona ich musí odstrániť obec. Nejde pritom o novú povinnosť, takže neobstojí argument, že samosprávy nemajú dostatok času na riešenie. Samospráva je povinná zabezpečiť zhodnotenie alebo zneškodnenie odpadu na vlastné náklady. A musí vyvinúť všetky potrebné kroky, aby okamžite riešila čierne skládky. Odkladanie ich riešenia totiž neskôr prináša väčšie problémy v podobe zväčšenia ich objemu, a tým aj zvýšenia finančných nákladov na ich odstránenie. V zákone o odpadoch sa komplexne rieši postup od zisťovania osoby zodpovednej za nezákonne uložený odpad cez zisťovanie pôvodu odpadu, až po rozsah takého odpadu.
Samosprávy často argumentujú nedostatkom financií na likvidáciu nelegálnych skládok. Tejto povinnosti sa však obec nemôže vyhnúť. Treba urobiť všetky opatrenia na zamedzenie vytvárania čiernych skládok na vlastnom území. Samospráva by mala motivovať a vzdelá vať svojich občanov smerom k uvedomelému nakladaniu s komunálnymi odpadmi a vytvárať podmienky na ich zákonné nakladanie vrátane poskytovania dostatočných kapacít na zber zložiek komunálnych odpadov pre občanov obce.
V roku 2020 sme získali z Fondu obnovy Európskej Únie pre Slovensko 7,5 miliardy eur, ktoré možno použiť aj na ekologické aktivity, ktoré budú spĺňať kritéria zelenej obnovy. Ako sa peniaze prerozdelili a na aké konkrétne aktivity boli alebo budú investované?
Plán obnovy a odolnosti je pre Slovensko jedinečnou príležitosťou, aby reštart Slovenska bol skutočne zelený. Je to historický míľnik pre ochranu životného prostredia na Slovensku. Z plánu obnovy a odolnosti SR pôjde na opatrenia v gescii MŽP viac ako 1 mld. eur.
Priority MŽP sú:
1. Zelená obnova rodinných domov – 528 mil. eur
2. Adaptácia na zmenu klímy, ochrana biodiverzity, najväčšia reforma národných parkov – 159 mil. eur
3. Dekarbonizácia priemyslu – 368 mil. eur.
Najväčšia časť z miliardového balíka, až 528 mil. eur, pôjde do komplexnej obnovy rodinných domov. MŽP pripravilo projekt s názvom „Zelené domy", ktorého ambíciou je podporiť minimálne 30-tisíc projektov obnovy rodinných domov. Zelená obnova rodinných domov bude zahŕňať celý komplex opatrení a bude ju zastrešovať Slovenská agentúra životného prostredia, ktorá v dostatočnom časovom predstihu zverejní všetky náležitosti podávania žiadostí.
Dôležitou súčasťou plánu obnovy je ochrana biodiverzity a adaptácia na zmenu klímy, kde je na tento účel vyčlenených 159 mil. eur. Prioritou MŽP je reforma ochrany prírody a hospodárenia s vodou v krajine, ako aj reforma krajinného plánovania, či revitalizácia vodných tokov a mokradí. MŽP pripravilo preto novú legislatívu, ktorej cieľom je prevedenie správy lesov vo vlastníctve štátu, ktoré sú v národných parkoch ako územia v 3.,4. a 5. stupni ochrany, pod správu Štátnej ochrany prírody SR. Envirorezort sa zameria aj na majetkové vyrovnanie so súkromnými vlastníkmi lesov v chránených územiach.
MŽP už presadilo rozvojové projekty pre Národný park (NP) Poloniny a NP Muránska planina za 16 miliónov eur. Rozvojové projekty budú zamerané na vytvorenie pracovných príležitostí, predovšetkým v sektore prírodného turizmu, prírode blízkeho obhospodarovania lesa a nadväzujúcich činností.
Medzi kľúčové oblasti zeleného reštartu Slovenska patrí aj dekarbonizácia priemyslu. Bez nej nebude možné dosiahnuť uhlíkovú neutralitu a splniť environmentálne ciele EÚ. Plán obnovy počíta s investíciou do tejto oblasti vo výške 368 mil. eur. MŽP bude podporovať inovatívne environmentálne technológie v priemyselnej výrobe, ktoré prispejú k zníženiu emisií skleníkových plynov najmenej o 55 % do roku 2030. V rámci toho budú špeciálne vyčlenené prostriedky na skvalitnenie procesov Slovenskej inšpekcie životného prostredia. Investície za zhruba 5,2 mil. eur budú smerovať predovšetkým do materiálového a technického zabezpečenia kontrolnej činnosti inšpektorov životného prostredia.
Ak môžeme pochváliť niektoré konkrétne mestá a obce na Slovensku, ktoré sú príkladom v ekologickom správaní a trvalej udržateľnosti v akejkoľvek oblasti, ktoré by ste spomenuli?
Aktuálna je téma povinného zberu kuchynského biologicky rozložiteľného odpadu z domácností. Kuchynský bioodpad z domácností tvorí najväčšiu časť nevytriedeného odpadu (zhruba polovicu).Dňa 30. júna 2021 sa samosprávam skončilo prechodné obdobie. Podľa informácií, ktoré má MŽP k dispozícii, niektoré obce so zavedením triedeného zberu už znížili množstvo odpadu v zmesovom – teda nevytriedenom odpade. Napríklad mesto Stará Turá zhodnotilo v roku 2020 celkovo 351,80 tony kuchynského bioodpadu a mesto Čadca taktiež v roku 2020 zhodnotilo takmer 173 ton kuchynského bioodpadu.
Pripravila: Petra Adamcová
