V dôsledku zvýšeného počtu obyvateľov a technologického rozvoja, ktorý mení spôsob nášho života, je udržateľnosť našej planéty ohrozená viac ako kedykoľvek predtým. Vlády a miestne orgány na celom svete pociťujú tlak svojich vlastných občanov, ktorí bojujú za zmenu životného prostredia a povzbudzujú svojich predstaviteľov, aby hľadali nové spôsoby, ako sa stať udržateľnejšími a riešiť túto globálnu otázku.
Spoločnosť Siemens nedávno zverejnila Green City Index, štúdiu hodnotiacu a porovnávajúcu mestá na celom svete z hľadiska ich enviromentálneho správania a aktivít. Hodnotené boli ukazovatele ako kvalita ovzdušia, riešenie odpadu, správa v oblasti životného prostredia, doprava, využívanie pôdy a vody, využívanie a šetrenie energií a hygiena. Z viac ako 120 miest z Európy, Latinskej Ameriky, USA, Kanady, Afriky a Ázie boli nasledujúce mestá vyhodnotené ako najzelenšie mestá daného kontinentu.
Kodaň, Európa
Vďaka dlho využívaným a stále pokračujúcim investíciám do ekologických alternatív sa Kodaň dostala na prvé miesto v zozname najekologickejších miest na svete. Hlavné mesto Dánska sa má stať prvým mestom s neutrálnou atmosférou CO2 už do roku 2025. Len 29 % domácností v Kodani vlastní auto, ľudia uprednostňujú na cesty do práce, za nákupmi i vo voľnom čase bicykel alebo chôdzu. Budujú sa stále nové cyklotrasy, popularita cyklistiky sa zvýšila aj zo strany turistov, pretože väčšina hotelov v celom meste poskytuje hosťom bicykle zdarma. Novým trendom v meste je organické stravovanie, 24% z celkového predaja potravín v meste sú bioprodukty a 88% potravín, podávaných a spracovávaných vo verejných organizáciách sú ekologické.
Singapur, Ázia
Od roku 2008 má Singapur ambiciózny program budovania ekosystému, ktorý tvrdí, že akékoľvek straty zelene na zemi musia byť nahradené zeleňou na oblohe. Preto v oblasti zálivu Marina Bay je vytvorená unikátna zástavba sviežo zelených parkov s regenerovanou pôdou. Táto časť mesta je plná záhrad, trávnatých a vodných plôch, ktoré fungujú ako „zelené pľúca“, navyše pomáhajú chrániť mesto pred povodňami a poskytujú relax pre obyvateľov i návštevníkov. Mesto tiež vytvorilo 24 kilometrov dlhý úsek parku pozdĺž starých železničných tratí.
Kapské mesto, Afrika
Vďaka početným prírodným rezerváciám, kilometrom čistého a dramatického pobrežia a vďaka efektívnemu systému verejnej dopravy je Kapské Mesto považované za najzelenšie mesto Afriky. Kapské Mesto neustále rieši a hľadá nové a inovatívne technológie s cieľom vytvoriť udržateľnejšie miesto. Od roku 2008 využívajú v meste energiu z veterných fariem. Mesto sa okrem toho snaží presadzovať idealistický vonkajší zdravý životný štýl. Spočíva to najmä v investovaní do budovania bezpečných cyklotrás, využitie bezplatnej autobusovej dopravy, ako náhradu za používanie áut. Obyvatelia mesta si v posledných rokoch dopestovávajú pre vlastnú potrebu zeleninu a ovocie a využívajú solárne panely.
Portland, Oregon, USA
V americkom meste Portland má 647 tisíc obyvateľov. Až 25% zo zamestnaných obyvateľov dochádza do práce na bicykli alebo hromadnou dopravou. V meste a jeho okolí je vybudovaných 250 kilometrov cyklotrás, ktoré umožňujú ľahko a bezpečne obchádzať kritické úseky. 8% obyvateľov využíva práve cyklistiku ako hlavný spôsob dopravy. Pokiaľ ide o odpad v meste, Portland vyprodukuje 2 434 840 ton a zhodnotí z neho 1 235 924 ton - čo sú pre veľké mesto úžasné výsledky. Mesto využíva 33% obnoviteľnej energie, čo je v porovnaní s priemerom USA, ktorý hovorí o 13%, rovnako výborný výsledok. Zákaz plastových tašiek je už pre obyvateľov mesta samozrejmosťou.
Curitiba, Brazília, Južná Amerika
Curitiba je považovaná za jedno z najpriateľskejších miest na bývanie v Brazílii. Má premyslený sociálny systém, systém hromadnej dopravy, vzdelávania i kultúry. Hovorí sa mu aj mesto, ktoré sa počas jednej generácie oslobodilo z tretieho sveta. V meste sa nachádza viac ako tridsať parkov a mestských lesov, čím sa na jedného obyvateľa (spolu ich má Curitiba 1,6 milióna) nachádza 52 m² zelene. Obyvatelia uprednostňujú hromadnú dopravu, separujú odpad a zaviazali sa k vysadeniu 1,5 milióna stromov pozdĺž tunajších diaľnic v priebehu nasledujúcich dvoch desaťročí. Zaujímavou myšlienkou bolo zavedenie programu výmena odpadkov za jedlo. Chudobní ľudia, ktorí priniesli zozbieraný a vyseparovaný odpad z ulíc do zberných dvorov dostali zaň jedlo. Napríklad kilo odpadu za kilo jedla.
Pripravila: Petra Adamcová
