V nedávnom článku sme si hovorili o biomase ako obnoviteľnom zdroji energie – od jej vzniku až po rôzne formy využitia. Teraz sa posúvame bližšie k domácej realite.

Slovensko, s bohatými lesmi a poľnohospodárskou tradíciou, má výborné predpoklady na rozvoj energetiky založenej na biomase. V nasledujúcich riadkoch sa pozrieme na konkrétne spôsoby využívania biomasy u nás, porovnáme ich s prístupmi v západoeurópskych krajinách a naznačíme, akým smerom by sa mohla uberať budúcnosť tohto zdroja energie v našich podmienkach.

Biomasa na Slovensku

Podľa údajov Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA) je biomasa najvýznamnejším obnoviteľným zdrojom energie v našej krajine, pričom jej technický potenciál je stále výrazne nevyužitý.

V praxi sa biomasa na Slovensku využíva najmä na:

• Výrobu tepla v domácnostiach – spaľovanie dreva, peliet a brikiet je bežné najmä vo vidieckych oblastiach.
• Bioplynové stanice – existuje niekoľko desiatok zariadení, ktoré spracúvajú poľnohospodársky odpad, hnoj či kukuričnú siláž.
• Priemyselné využitie – drevársky a potravinársky priemysel produkuje značné množstvo biologického odpadu, ktorý sa energeticky zhodnocuje.

Porovnanie s Európou

Napriek tomu, že biomasa tvorí viac než polovicu produkcie obnoviteľnej energie na Slovensku, jej podiel na celkovej spotrebe energie je stále relatívne nízky v porovnaní s niektorými západoeurópskymi krajinami. Napríklad Švédsko využíva biomasu na pokrytie viac než 20 % svojej celkovej energetickej potreby, najmä vďaka rozsiahlemu lesnému hospodárstvu a moderným technológiám. Rakúsko má vybudovaný systém decentralizovaných teplární na biomasu, ktoré zásobujú celé obce. Fínsko kombinuje lesnú biomasu s vysoko efektívnymi kogeneračnými jednotkami, čím dosahuje vysokú energetickú efektivitu.

Slovensko má potenciál nasledovať tieto príklady, najmä ak sa podarí zlepšiť logistiku zberu a spracovania biomasy, zaviesť motivačné schémy pre domácnosti a obce a podporiť výskum a vývoj v oblasti biotechnológií a energetického zhodnocovania odpadu.

Energetické plodiny a rýchlorastúce dreviny 

Jedným z menej využívaných, no perspektívnych spôsobov získavania biomasy, je pestovanie energetických plodín – najmä rýchlorastúcich drevín, ako sú vŕby, topole či paulovnie (často nazývané aj Cisárske stromy). Tieto druhy stormov dokážu rásť aj na pôdach nižšej kvality, ktoré nie sú vhodné na tradičné poľnohospodárske využitie. Slovensko má podľa odborných odhadov k dispozícii až 400 000 hektárov pôdy, ktoré by mohli byť využité práve na tento účel.

Energetické lesy majú niekoľko výhod:

• Rýchly rast – niektoré druhy dosahujú zberovú zrelosť už po 3–5 rokoch.
• Možnosť opakovaného zberu – po orezaní opäť vyrastú bez nutnosti nového výsevu.
• Ekologický prínos – pomáhajú viazať CO₂, znižujú eróziu pôdy a môžu slúžiť ako vetrolamy.

V niektorých krajinách EÚ sa tieto plodiny stali súčasťou strategických plánov energetickej sebestačnosti. Napríklad v Poľsku či Maďarsku sa podporuje ich pestovanie formou dotácií a výkupných schém. Na Slovensku zatiaľ chýba systematická podpora, no práve energetické plodiny by mohli byť kľúčom k decentralizovanej výrobe tepla a elektriny, najmä v obciach a menších mestách.

Prognóza

Podľa štúdie Ministerstva životného prostredia sa očakáva, že do roku 2035 dôjde k výraznému nárastu dopytu po lesnej biomase, najmä v sektore energetiky, služieb a poľnohospodárstva. Ak sa tento trend podarí udržať v rámci udržateľných trajektórií, biomasa môže byť kľúčovým prvkom energetickej transformácie Slovenska.

Pripravila: Petra Adamcová