V staršej časti Žiliny, kde sú pôvodné domy postavené v úzkych pásoch medzi susednými múrmi, vznikol dom, ktorý na prvý pohľad popiera všetky predstavy o komfortnom bývaní. Je menší než byt, z ktorého sa jeho majitelia presťahovali, stojí na pozemku širokom len niečo vyše šesť metrov a napriek tomu pôsobí otvorene, svetlo a prekvapivo veľkoryso.
Foto: David Mackovič
Architekt Peter Kasman dostal zadanie, ktoré by mnohí považovali za nemožné - vytvoriť dom pre štvorčlennú rodinu na pozemku, ktorý by väčšina ľudí obišla bez povšimnutia. On však v obmedzeniach našiel priestor na tvorivosť, a výsledok zaujal aj odbornú porotu. Dom sa stal finalistom pilotného ročníka ceny Rodinný dom roka 2026 od Spolku architektov Slovenska a získal štvrté miesto, pričom rozdiel medzi prvým a štvrtým miestom boli len tri body.
„Chceli sme zostať v meste, ale zároveň mať pocit, že sme v pokojnej štvrti,“ hovorí majiteľ domu, ktorý si želá zostať v anonymite. „Pozemok bol malý, ale mal atmosféru. A to bolo pre nás dôležitejšie než čísla.“
Foto: David Mackovič
Úzky pozemok ako ekologická výzva
Dom vznikol na parcele typickej pre staré žilinské Závodie. Pre architekta to znamenalo pracovať s priestorom tak, aby sa každý centimeter využil efektívne. Peter Kasman sa rozhodol pre prístup, ktorý je dnes čoraz dôležitejší, minimalizovať zastavanú plochu a maximalizovať kvalitu priestoru. Menší dom znamená menej materiálu, nižšiu energetickú stopu a prirodzene úspornejšiu prevádzku. „Dom nemusí byť veľký, aby bol dobrý,“ hovorí majiteľ. „Zistili sme, že keď je priestor premyslený, žije sa v ňom ľahko.“
Átrium ako ekologické srdce domu
Najodvážnejším prvkom domu je átrium, ktoré architekt vložil do prvej tretiny pôdorysu. V radovej zástavbe je to netypické riešenie, no práve vďaka nemu dom získal to, čo by inak nemal: prirodzené svetlo počas celého dňa. Átrium funguje ako ekologický regulátor. V zimných mesiacoch privádza slnko hlboko do interiéru a pomáha prirodzene zohrievať priestor, zatiaľ čo v lete sa dá zatieniť drevenými lamelami, ktoré chránia dom pred prehrievaním. Vďaka tomu sa znižuje potreba umelého osvetlenia aj aktívneho chladenia. Átrium zároveň vytvára jemnú mikroklímu, ktorá prirodzene ochladzuje dom a dodáva mu pocit otvorenosti, aký sa v hustej zástavbe len zriedka podarí dosiahnuť.
„Átrium sme vôbec nečakali. A dnes je to miesto, kde sa zastavíme, nadýchneme a máme pocit, že sme vonku, aj keď sme vo vnútri,“ opisuje majiteľ atmosféru domu. Pre rodinu sa tento priestor stal čitárňou, oddychovou zónou a celoročným miestom, ktoré využívajú takmer každý deň.
Foto: David Mackovič
Interiér, ktorý dýcha prírodou
Architekt sa pri návrhu držal materiálov, ktoré sú trvácne, prirodzené a ekologicky nenáročné. Dom je postavený z tehly, interiér nesie kombináciu smrekového dreva, betónu a bielej liatej podlahy. Tieto materiály majú nízku ekologickú stopu, sú recyklovateľné a zároveň vytvárajú nadčasový, čistý priestor bez potreby častých úprav. Kuchyňa je navrhnutá tak, aby nebola dominantou. Architekt zvolil biely ostrov a úložné priestory ukryl pod schodisko. Vďaka tomu pôsobí prízemie otvorene a svetlo bez vizuálneho preťaženia. „Chceli sme, aby dom pôsobil prirodzene, aby interiér plynule prechádzal do exteriéru,“ hovorí majiteľ. „A aby sme mali veľa svetla, aj keď sme v hustej zástavbe.“
Foto: David Mackovič
Malý dom, veľká záhrada života
Hoci dom má menšiu podlahovú plochu než ich pôvodný byt, rodina získala niečo, čo byt nikdy neponúkol: vlastnú malú záhradu. Deti tu pestujú maliny, hrášok a drobné plodiny. „Zistili sme, že nepotrebujeme veľké metre,“ hovorí majiteľ. „Stačí nám priestor, ktorý je náš, kde môžeme vybehnúť, kde rastie niečo živé.“
Foto: David Mackovič
Aj z tejto premyslenej stavby je zrejmé, že ekologické bývanie nemusí stáť na veľkých technológiách či okázalých riešeniach. Niekedy stačí rešpektovať pozemok, pracovať s prirodzeným svetlom a vybrať trvácne materiály, ktoré časom získajú vlastnú patinu. Dôležité je vytvoriť priestor, ktorý podporuje život, nie spotrebu, a ktorý prirodzene vedie obyvateľov k tomu, aby žili v súlade s prostredím. „Dom pisateľov“ je malý, ale premyslený. Úzky, ale svetlý. Mestský, ale s atmosférou dediny. A je dôkazom, že architektúra môže byť ekologická aj tam, kde by to málokto čakal.
Pripravila: Petra Adamcová
Zdroj informácií: Majitelia Domu pisateľov
Foto: David Mackovič
