Priestor v dome nemusí byť usporiadaný len do poschodí oddelených horizontálnymi rovinami. Môže fungovať ako trojrozmerná skladba, v ktorej má každá miestnosť vlastnú výšku, mierku a atmosféru.

Tento spôsob uvažovania o priestore, dnes známy ako Raumplan, mení dom na sekvenciu priestorov, ktoré sa vnímajú v pohybe, nie na statický súbor izieb.

Princíp tejto výstavby však nevznikol v ateliéri súčasnej modernej architektúry, ale už viac ako pred sto rokmi. Formuloval ho rakúsky architekt Adolf Loos, jeden z najvplyvnejších architektov moderny, ktorý odmietal predstavu domu ako jednoduchého stohovania podlaží. Namiesto toho vytváral priestorové kompozície, ktoré reagovali na človeka, jeho rytmus, potrebu intimity aj otvorenosti.

Dom ako logická skladačka

Kým tradičné domy fungujú na princípe poschodí, Loos navrhoval priestory v rôznych výškových úrovniach, ktoré sa plynulo prelínajú. Obývačka mohla mať vyšší strop, aby pôsobila veľkoryso, jedáleň bola o pár schodov nižšie, aby vytvárala pocit intimity, a pracovňa o polposchodie vyššie, aby bola pokojná a oddelená. Každá miestnosť mala svoju vlastnú výšku, svoj vlastný charakter a svoju vlastnú mierku.

Takto vznikal dom, ktorý bol kompaktný, ale pôsobil veľkoryso. Raumplan pracuje s výškovými rozdielmi, prepojenými pohľadmi a plynulým pohybom. Vytvára architektúru, ktorá reaguje na človeka, na jeho výšku, rytmus, potrebu intimity aj otvorenosti.

Využitie priestorov

Moderné bývanie hľadá presne to, čo Loos ponúkal už v roku 1920. Priestor, ktorý je funkčný, ale zároveň emocionálne príjemný a obzvlášť v časoch, keď sa byty zmenšujú a domy musia byť energeticky efektívne. Namiesto veľkých prázdnych plôch ponúka inteligentné vrstvenie. Každý centimeter má svoj význam, každá výšková úroveň prináša nový zážitok. Raumplan umožňuje vytvoriť dom, ktorý pôsobí väčší, než v skutočnosti je.

Raumplan v 21. storočí

Dnes sa k Loosovi vracajú architekti po celom svete. Nie preto, že by chceli kopírovať jeho štýl, ale preto, že jeho princíp dáva zmysel v čase, keď hľadáme kompaktné bývanie, prirodzené svetlo, prepojenie funkcií a priestor, ktorý reaguje na praktický život. Raumplan sa uplatňuje všade tam, kde výškové rozdiely vytvárajú pocit členitosti bez toho, aby bolo treba viac metrov štvorcových. V malých bytoch vytvára členitosť bez zvyšovania plochy. V rodinných domoch prináša prirodzenú hierarchiu a atmosféru. A v energeticky úsporných stavbách umožňuje efektívne využívať objem bez zbytočných prázdnych výšok.

Keď sa interiér stane krajinou

Loosov princíp však presahuje aj do verejných priestorov. Modelovanie terénu, plynulé prechody, rôzne úrovne zážitku, to všetko sú prvky, ktoré sa objavujú v modernom urbanizme. Raumplan sa tak z interiéru presúva do mierky mesta. Námestia, parky a verejné priestory dnes často pracujú s jemnými výškovými rozdielmi, ktoré vytvárajú prirodzené miesta na sedenie, výhľady, pohyb aj oddych.

Je to priestor, ktorý sa mení podľa toho, kde stojíte, a ktorý človeku ponúka presne to, čo potrebuje. Raz je to otvorenosť, inokedy výhľad, potom úkryt i útočisko.

Pripravila: Petra Adamcová
Foto: Unsplash