Na medzinárodnom 19. ročníku Bienále architektúry v Benátkach sa pomedzi mnohé zaujímavé inštalácie prezentuje aj dielo nazvané Projekt Biotopia: Propagative Structures. Je súčasťou hlavnej výstavy a skladá sa z dvoch kľúčových častí – priestorovej inštalácie a filmovej eseje. Fyzická inštalácia - organicky tvarovaný objekt bol vytvorený technológiou 3D tlače.
Vizualizácia: Filip Vedra
Dielo, ktoré rastie
Navrhol ho Federico Díaz ako prototyp architektúry, ktorá nie je stabilná, ale rastie. Štruktúra diela reaguje na okolité prostredie, rozširuje sa a zaniká podľa potrieb a demonštruje architektúru inšpirovanú koreňovým systémom mangrovov, stromov, ktoré sú odolným, adaptívnym a sebestačným ekosystémom. Filmová esej dopĺňa fyzický objekt o špekulatívne videnie. Sleduje vývoj biomateriálov a ich možný dopad na mestské prostredie. Tento vizuál prepája vedecké poznatky s umeleckou imagináciou a predstavuje svet, kde architektúra funguje ako živý organizmus – produkuje energiu, filtruje vodu, reguluje klímu a poskytuje útočisko nielen ľuďom, ale aj ďalším formám života.
 |
 |
Foto: Federico Díaz
Viac ako statická štruktúra
Biotopia: Propagative Structures predstavuje fyzický model architektúry budúcnosti – základný kameň alebo semienko, ktoré je určené na „zasadenie“ a rast v konkrétnom prostredí. Inštalácia neukazuje finálny stav, ale potenciál, ktorý sa prispôsobuje podmienkam, do ktorých je umiestnený, a v priebehu času sa mení, rozvíja a regeneruje. Tento prístup prekračuje tradičné poňatie architektúry ako statickej štruktúry a navrhuje namiesto toho živý systém – inteligentný, ekologicky prepojený a materiálovo cirkulárny. Projekt spája technologickú víziu s biologickými princípmi, inšpiruje sa logikou koreňových sietí a navrhuje architektúru, ktorá sa nielen začleňuje do svojho ekosystému, ale stáva sa jeho aktívnou súčasťou.
Foto: Federico Díaz
Prírodné systémy ako súčasť realizácie
Model sa riadi princípmi úplnej materiálovej cirkularity a ekologickej inteligencie. Inštalácia nadväzuje na prírodné systémy, ktoré sa vedia prispôsobovať, regenerovať a reagovať na premenlivé podmienky prostredia. Koncept vychádza z idey, že architektúra budúcnosti nebude stavaná, ale porastie – s využitím materiálov, ktoré je možné opakovane použiť, rozložiť alebo transformovať bez vzniku odpadu. Geopolymérne zmesi, íl, metakaolín, bentonit a čadičové vlákna sú v projekte zvažované ako súčasť uzavretého materiálového cyklu, kde každý prvok slúži nielen ako stavebný komponent, ale aj ako potenciálna výživa pre ďalšie fázy rastu. Projekt demonštruje, ako by sa v budúcnosti mohli stavebné procesy priblížiť biologickým princípom – s dôrazom na obnoviteľnosť, adaptivitu a spoluprácu medzi prírodnými, ľudskými a strojovými inteligenciami.
Vizualizácia: Filip Vedra
Cieľom je vytvorenie reálneho prototypu
Inštalácia je vytvorená pomocou robotickej 3D tlačovej technológie a metódy SPI, pričom hlavnými materiálmi sú spomínaný ultravysokopevnostný betón (UHPC), íl, metakaolín, bentonit a čadičové vlákna – kombinácia, ktorá prepája geologické vrstvy s technologickými inováciami. Autor nápadu Federico Díaz plánuje projekt ďalej rozvíjať do podoby reálneho prototypu obyvateľskej štruktúry, ktorý by overill možnosti špekulatívnej architektúry v konkrétnych podmienkach.
Pripravila: Petra Adamcová
Zdroj informácií: Studio Federico Díaz + The Why Factory
Foto: Federico Díaz, vizualizácie: Filip Vedra
