V súčasnosti čelí svet stavebníctva významnej transformácii – nielen z hľadiska technológií a dizajnu, ale aj z hľadiska rastúcich nárokov na environmentálnu a spoločenskú zodpovednosť.

Budovy sú zodpovedné za takmer 40 % svetových emisií CO₂ – nie len pri ich prevádzke, ale aj pri výrobe stavebných materiálov a samotnej výstavbe. Okrem toho budovy a stavby ovplyvňujú každodenný život miliónov ľudí – od kvality vnútorného ovzdušia až po dopad na miestnu komunitu.
Aj preto sa neoddeliteľnou súčasťou plánovania, výstavby a prevádzky budov sa stáva koncept ESG (Environmental, Social, Governance), ktorý presahuje rámec tradičného prístupu a umožňuje navrhovať a realizovať projekty, ktoré sú nielen funkčné a estetické, ale aj dlhodobo udržateľné a eticky riadené.
Environmental, Social, Governance
Prvá zložka tohto prístupu - ENVIROMENTAL, sa zameriava na minimalizáciu negatívneho vplyvu stavebných aktivít na životné prostredie. To zahŕňa opatrenia ako výber ekologických materiálov, znižovanie emisií skleníkových plynov počas výstavby aj prevádzky budov, efektívne hospodárenie s energiou a vodou, recykláciu odpadov a podporu biodiverzity v okolí stavieb. Druhá zložka - SOCIAL, kladie dôraz na sociálnu zodpovednosť staviteľov a architektov. Ide o vytváranie bezpečných, zdravých a inkluzívnych pracovných podmienok, podporu komunity, zohľadnenie potrieb rôznych skupín obyvateľstva (napríklad ľudí so zdravotným postihnutím) a celkové zvyšovanie kvality života v danom území. Tretia zložka - GOVERNANCE, znamená dôraz na transparentné, etické a efektívne riadenie projektov, čo zahŕňa dodržiavanie zákonov, noriem, etických kódexov, prevenciu korupcie a dôslednú kontrolu dodávateľských reťazcov.
Vyššia hodnota pre investorov i obyvateľov
ESG prístup sa zásadne líši od tradičného, štandardného stavebníctva, ktoré sa v minulosti prioritne sústredilo najmä na ekonomické hľadiská, akými sú cena, rýchlosť výstavby a základné technické parametre projektu. Kým štandardné stavebníctvo považovalo environmentálne a sociálne aspekty často za sekundárne, ESG ich stavia na rovnakú úroveň ako ekonomickú efektivitu. Pri plánovaní a realizácii projektov sa uplatňuje holistický prístup – každý krok výstavby je analyzovaný z hľadiska jeho vplyvu na prírodu, spoločnosť a spôsob riadenia.
Výsledkom je, že ESG projekty sú nielen priaznivejšie pre životné prostredie a komunitu, ale zároveň často prinášajú vyššiu hodnotu pre investorov, keďže sú menej rizikové a lepšie pripravené na budúce regulačné zmeny.
V rámci Európskej únie sa ESG stáva nielen normou, ale v mnohých ohľadoch už aj povinnosťou. Európska legislatíva v posledných rokoch prijala viacero smerníc a nariadení, ktoré priamo alebo nepriamo vyžadujú od stavebných firiem a architektov zohľadňovať ESG faktory. Patrí sem napríklad Nariadenie o taxonómii, ktoré stanovuje kritériá pre udržateľné hospodárske aktivity, ako aj smernica CSRD (Corporate Sustainability Reporting Directive), ktorá zavádza povinnosť transparentného vykazovania udržateľnostných údajov pre veľké podniky.
V praxi to znamená, že firmy pôsobiace v stavebníctve musia nielen deklarovať svoj zodpovedný prístup, ale aj reálne implementovať opatrenia, ktoré vedú k zníženiu dopadov na životné prostredie, zlepšeniu sociálnych podmienok a zvýšeniu transparentnosti riadenia projektov.

Nielen zelený imidž navonok
Prínos ESG prístupu nespočíva len v „zelenom imidži“. Udržateľne navrhnuté stavby majú nižšie prevádzkové náklady, bývajú odolnejšie voči zmenám klímy a ich hodnota rastie. Firmy, ktoré ESG integrujú do svojich projektov, sú tiež lepšie pripravené na legislatívne zmeny, získavajú dôveru verejnosti a majú jednoduchší prístup k udržateľnému financovaniu.
V štátoch Európskej únie sa ESG reporting stáva postupne povinným pre čoraz širší okruh firiem. Základom tejto povinnosti je smernica CSRD (Corporate Sustainability Reporting Directive), ktorú EÚ prijala v roku 2022. Jej cieľom je zabezpečiť, aby firmy transparentne informovali o svojom vplyve na životné prostredie, spoločnosť a spôsob riadenia.
Povinnosť o ESG reportingu majú:
- Od roku 2024: veľké subjekty verejného záujmu (napr. banky, poisťovne) s viac ako 500 zamestnancami.
- Od roku 2025: všetky veľké podniky, ktoré spĺňajú aspoň dve z troch kritérií:
- viac ako 250 zamestnancov,
- obrat nad 50 miliónov eur,
- majetok nad 25 miliónov eur. - Od roku 2026–2028: niektoré stredné podniky a firmy mimo EÚ, ktoré pôsobia na európskom trhu.
V praxi to znamená, že uvedené firmy budú musieť zverejňovať údaje o svojich environmentálnych dopadoch, sociálnych politikách a systémoch riadenia – a to podľa jednotných štandardov ESRS (European Sustainability Reporting Standards). Údaje budú súčasťou výročných správ a budú podliehať externému overovaniu.
Pripravila: Petra Adamcová