Eva Wernerová je krajinná architektka, členka Slovenskej komory architektov a Spoločnosti pre záhradnú a krajinnú tvorbu. Jej rukopis môžete poznať z úpravy –revitalizácie potoka Dubová v Piešťanoch, z nového vzhľadu barokovej záhrady na Bratislavskom hrade i z unikátneho projektu sídliskového bývania uprostred zelene v bratislavskej Petržalke. O spojení človeka s prírodou, možnostiach zachovania zelene v mestských aglomeráciách a aj o prinavrátení niektorých lokalít späť ľuďom a prírode sme sa porozprávali s Ing. Evou Wernerovou.

Krajinná architektka Eva Wernerová

Začnime zeleňou v mestách. Výstavba nových objektov, bytov, polyfunkčných domov i logistických centier neustále narastá. Samozrejme, je to potrebné. Potrebné je však aj uchovávať zeleň a rešpektovať prírodu, ktorú pre zdravý život, ale aj estetiku a pozitívne vnímanie okolo nás potrebujeme. Ako sa dajú skĺbiť tieto dva fenomény?

Skĺbiť sa dajú nádherne, vyžadujú však viac skúseností a silný vzťah k prírode– čo krajinní architekti v sebe majú – a najmä spoluprácu všetkých zúčastnených. Od investorov, developerov, projektantov až po diskusiu s verejnosťou, ktorá bude priestor užívať. Práve verejnosť má zvyčajne veľmi dobrý vkus a "sedliacky" názor, ktorý je dobré a potrebné počúvať.

Ako vidíte pokrok v úsilí uchovávania zelene v mestách? Mám pocit, že dnes je toto úsilie oproti minulosti už v popredí a riešia ho aj bežní ľudia napríklad pri stavbe alebo prestavbe rodinného domu.

Áno, je to tak, zažívame renesanciu potreby zelene v mestách, podporuje ju tlak Európskej únie, klimatické zmeny, ale aj veľká skupina ekologicky ladených najmä mladých ľudí a aktivistov. Zrazu žiadny dobrý stavebný projekt nemôže prejsť bez zelene a zachytávania dažďovej vody, čo nám dáva veľkú nádej do budúcnosti. Dôležité však je, že sa musia akceptovať súčasne aj odborníci na vodu, zeleň i kvalitní architekti. Sami aktivisti bez skúseností tieto prvky do krajiny a mesta nedokážu preniesť a realizovať, aj keď majú dobrú vôľu a veľa informácií naštudovali z internetu.

Ste autorkou architektonického návrhu revitalizácie potoka Dubová v Piešťanoch, za ktorý ste získali aj prestížne ocenenie CE.ZA.AR. Ide o projekt, ktorý je "v prevádzke" úspešne viac ako 15 rokov. Priblížte, ako sa z odpadového kanála v meste stalo miesto oddychu, piknikovania a prechádzok pre domácich i turistov.

Aj dnes po rokoch veľmi rada idem okolo Dubovej, alebo sa aspoň prejdem autom v jej blízkosti. Súčasný stav je pre mňa dôkazomdlhodobej spolupráce a veľkej trpezlivosti. Pred 16 rokmi sme predstavili štúdiu revitalizácie Dubová v piešťanskom kine. Silná myšlienka má svoj život. A tak aj napriek zmenám vo vedení mesta sa postupne revitalizovali jednotlivé úseky riečky, okolo nej sa budovali ihriská, parky, cyklotrasy, sedenia a fitnes. Teda všetko, čo robí život dobrým a poskytuje každodennú relaxáciu. Extra bonusom projektu je greenways– zelená cyklotrasa pod korunami stromov naprieč mestom. A tak znovu ďakujem, že všetci primátori, prednostovia, riaditeľ Povodia Váhu a všetci projektanti ťahajú už 16 rokov za jeden povraz. Inak by to nebolo možné. Momentálne sa mi dokonca ozvali starostovia obcí z Veľkého Orvišťa, Bašoviec,ktorí prejavili záujem o projekt revitalizácie Dubovej v ich katastri. A tak v týchto dňoch vzniká na papieri pokračovanie Dubovej do ďalšej časti krajiny a prepojenie mesta Piešťany s okolitými menšími obcami prostredníctvom zelenej cyklotrasy povedľa malebnej riečky.

Foto: Revitalizácia potoka Dubová, Piešťany

Z novších projektov spomeňme, že ste spoluautorkou zaujímavého rezidenčného bývania v bytovom projekte Háj Park v bratislavskej Petržalke. Bývanie na najväčšom slovenskom sídlisku poznáme všetci. Háj Park je však celkom iný. Uprostred zelene, s malými záhradkami pre obyvateľov, vlastnou škôlkou pre deti, jazierkom, funkčnou historickou studňou a záhradným sedením. Ako vznikol tento výnimočný projekt?

Na začiatku všetkého bol osvietený developer so skúsenosťami z Kanady a zahraničia, kde je dobré bývanie štandardom. Projekt a jeho realizácia sú potom vecou projektantov s rovnakým názorom. Pre mňa je to veľká skúsenosť aj z pohľadu obyvateľa. Sledujem, ako vzniká komunitný život, ako spravovať sídlisko, kde sa kompostuje a pestuje zelenina, kde ľudia ani neodchádzajú na dovolenku, lebo im je jednoducho dobre tam, kde bývajú. Žijú tu rodiny s deťmi, užívajú biopotraviny, majú svoju kaviareň, klubovňu, kde oslavujú narodeniny, pozerajú hokej a rozoberajú problémy so suchými stromami v okolitom lese.

Foto: Háj park, Petržalka, Bratislava

Viem o vás, že rada a veľa cestujete najmä po Európe. Čo vás pri vašich cestách z hľadiska krajinnej architektúry inšpiruje?

Akceptácia odbornosti v prístupe ku krajine, urbanizmu a architektúre. Vidno ju všade, najmä v západných krajinách – Nemecku, Holandsku, Škandinávii. Pozeráte sa na krásnu budovu a súčasne cítite jej funkčnosť a radosť ľudí, ktorí ju užívajú. Rovnako je to aj s krajinou. Často zastavím pri ceste, ak sa dá, fotím okolie pretkané zelenými korálkami stromov, medzí, lesíkov, alejí, ktoré sú ako sieť chrániaca zem, vodu a dávajúca život. A potom mi je smutno pri pohľade na nekonečné žlté repkové polia na Slovensku. Ale mám nádej, že prichádza generácia, ktorá chce veci meniť.

Je niečo, čo máme na Slovensku oproti iným krajinám v Európe z hľadiska spolupôsobenia zelene a architektúry také, v čom by sme mohli ísť príkladom?

Možno disciplinovanosť ľudí naučených plniť príkazy – ak budú rozumné, pozitívne, mohli by sme o pár rokov súťažiť napríklad v záchrane dažďovej vody pre krajinu v každej záhrade, stavbe či parku. Ľudia zničili to, čo tu naši predkovia prirodzene a múdro robili a teraz to musia aj napraviť. Krajina je veľmi boľavá, vysychá, a ak sa nezačne hneď zajtra všetkými známymi formami opravovať, možno už sa jej stav nebude dať zvrátiť. Ale my predsa vieme čo robiť.

Prezradíte nám, aký máte sen, ktorý by ste si v oblasti krajinnej architektúry túžili splniť?

Rada by som videla okolo miest malé bio farmy, kde by mestské rodiny a najmä deti mohli pestovať ovocie a zeleninu, kde by sliepky znášali vajíčka, ako som to zažila v Holandsku. Popri tom sa deti dozvedia veľa zo života zvierat, ako sa pestuje zelenina a aká je starostlivosť o záhradu a prírodu.Pretože kontakt s prírodou je absolútne prioritný pre zdravie a radosť zo života.

Aké sú vaše najbližšie plány v oblasti krajinnej či záhradnej architektúry?

Mám krásny plán. Ide o rekonštrukciu jednej starej botanickej záhrady, kde chcem ľudí učiť poznávať a pestovať rastliny, mať vlastné zdravé potraviny a naučiť ľudí byť spokojní tam, kde žijeme. Potom nebude potrebné ani lietať do Thajska, nebudeme potrebovať terénne autá a nákupné centrá. Zatiaľ nepoviem kde to bude, ale budem tam. (úsmev)

Zhovárala sa: Petra Adamcová