Realizácia stavby tohto podzemného domu je ukážkou toho, že aj na zvláštnych miestach, ktoré sú všeobecne považované za "nevhodné" pre výstavbu je možné postaviť dom s výnimočnou estetickou hodnotou, zdravým vnútorným prostredím a v udržateľnom štýle.

 

chuzhi house 7 uvod

 Foto: Syam Sreesylam

Názov obydlia nachádzajúcom sa v indickom regióne Tamil Nadu v meste Shoolagiri pochádza z malajálamského výrazu Chuzhi a znamená vírivku alebo špirálu. Z toho tvaru sa vyvíja celá forma projektu. Špirály ako základ stavby sú nakoncipované pomedzi tri veľké tamarindové stromy priamo na strmom skalnom útese. Autor stavby, Daniel Vinu zo štúdia Wallmakers, stavbu riešil takzvanou maskovacou stavebnou technikou, aby bola budova integrovaná s krajinou bez popierania jej prírodných krás a popri zachovaní ostatných nevyhnutných funkcií bývania.

 

chuzhi house 8

 Foto: Syam Sreesylam

Stavebný materiál z odpadu i prírody

Steny objektu pozostávajú z prefabrikovanej naliatej zeminy, podopretej nosníkmi plastových nádob. Tieto konštrukčné komponenty sú vyrobené z viac ako štyroch tisíc vyradených PVC fliaš. Ako ďalšia maximalizácia udržateľných materiálov je riešená drevená podlaha z kusov regenerovaného dreva.

Špirály ako také začínajú ako steny na podzemnej úrovni a víria nahor až do plochej polygonálnej strechy. Steny vychádzajú z podzemného skalného lôžka, ktoré projekt zasúva do hlbín zeme a dáva obyvateľom pocit, že sú uzemnení a v bezpečí. Celý priestor rámuje sklenená strecha, ktorá umocňuje pocit života v prírode pod košatým baldachýnom stromov.

 

chuzhi house 4

 Foto: Syam Sreesylam

Stavba v koexistencii s miestnou vegetáciou a ekosystémom

Okrem spojenia s prírodou v obytných priestoroch slúži špirálovitá strešná konštrukcia aj ako príležitosť na interakciu s lokalitou. Nachádza sa na nej priestor na posedenie, ktorý je v prípade potreby vystavený slnku a v časti tienený jedným z obrovských tamarindových stromov, poskytujúcim chládok v horúcich dňoch.

 

chuzhi house 4

 Foto: Syam Sreesylam

O autorovi stavby:

Daniel Vinu nikdy netúžil byť architektom. Narodil sa v Dubaji rodičom juhoindického pôvodu a očakávalo sa od neho, že sa stane právnikom alebo lekárom. Jeho však viac lákala tvorba a umenie. V snahe zosúladiť svoje vášne a nádeje svojej rodiny začal študovať architektúru na College of Engineering Trivandrum. Bral ju ako kreatívny priestor, v ktorom sa bude môcť realizovať. Inšpirovala ho myšlienka, že budovy by mali koexistovať s prírodou. Stotožnil sa s vyjadrením Mahátma Gándhího, že ideálny dom v ideálnom prostredí by mal byť postavený z materiálov nachádzajúcich sa do okruhu piatich míľ.

„Uvedomil som si, že je smutné, že dnes žije menej ako tretina svetovej populácie v budovách zo zeme, aj keď je to oveľa udržateľnejšia a trvácnejšia alternatíva napríklad vo vzťahu k cementu. Vedel som, že chcem pomôcť zmeniť tento príbeh a zaviazať sa k opätovnému použitiu materiálov, ktoré už mali vplyv na životné prostredie," hovorí o svojom pôsobení v architektúre Daniel Vinu. Jeho inovatívny prístup v architektúre je architektonickou obcou vysoko hodnotený. V roku 2022 získal Daniel Vinu prestížne ocenenie Royal Academy Dorfman Award za priekopnícky materiálový prístup a citlivosť k miestnym podmienkam, klíme a kontextu.

Pripravila: Petra Adamcová
Foto: Syam Sreesylam

ZDIEĽAJTE NÁS