Vlny extrémnych horúčav menia mestá na rozpálené ostrovy, kde sa teplota drží vysoko aj večer. Jedným z najjednoduchších spôsobov, ako teplotu znížiť, je pritom úplne nenápadný: nechať trávu rásť.

Výskumy ukazujú, že teplotný rozdiel medzi krátko pokoseným trávnikom a vyšším porastom v jeho okolí môže byť až 12 °C. Vyššia tráva chráni pôdu, zadržiava vlhkosť, podporuje biodiverzitu a funguje ako prirodzená klimatizácia.

Ako funguje prirodzená klimatizácia rastlín

Vyšší trávnik dokáže ochladzovať svoje okolie vďaka procesu, ktorý je základom života rastlín – transpirácii. Počas dňa rastliny odparujú vodu cez listy, čím odoberajú teplo z prostredia. Je to podobné ako ochladzovanie ľudského tela potením, keď sa voda odparuje, teplota klesá. Okrem samotného odparovania má vyššia tráva aj izolačný účinok. Tieni pôdu, bráni jej prehrievaniu a spomaľuje odparovanie vody. Pôda pod vyšším porastom zostáva vlhká dlhšie, čo znižuje potrebu zavlažovania a zároveň stabilizuje teplotu v okolí. Krátko pokosený trávnik sa naopak správa ako radiátor, rýchlo sa prehreje a teplo odovzdáva späť do ovzdušia.

Mestské tepelné ostrovy

Betón, asfalt, plechové strechy a fasády akumulujú teplo a vytvárajú tzv. tepelné ostrovy. Podľa odborníkov sú práve tieto povrchy dôvodom, prečo sa mestá prehrievajú rýchlejšie a intenzívnejšie než okolité krajiny. Zeleň má v tomto prostredí nenahraditeľnú úlohu. Dokáže absorbovať srážkovú vodu, zadržať ju v pôde a postupne ju odparovať späť do ovzdušia. Tým stabilizuje teplotu a vytvára mikroklímu, ktorá je citeľne chladnejšia. Najúčinnejšie sú pritom plochy, kde je zeleň prepojená, staré stromy s prepojenými korunami, husté vnútroblokové záhrady či vyššie trávnaté plochy.

Vyššia tráva ako súčasť širšej klimatickej stratégie

Vyšší trávnik funguje na rovnakom princípe ako zelené strechy či zelené fasády. Rastliny na budovách dokážu znižovať prehrievanie konštrukcií, čím znižujú energetickú náročnosť klimatizácie. V mestách, kde je zeleň rozptýlená v uliciach, dvoroch a parkoch, sa tepelné ostrovy tvoria pomalšie alebo vôbec. Zeleň má pritom aj psychologický efekt. Podľa odborníkov znižuje stres, zlepšuje náladu a vytvára pocit bezpečia. V horúcich dňoch je navyše dôležité mať „odkiaľ vetrať“, ak je vnútroblok chladný a vlhký, po vetraní sa zlepší aj klíma v interiéri.

Kosenie v horúčavách

Mnohé samosprávy už dnes prispôsobujú kosenie aktuálnym podmienkam. Počas extrémnych horúčav nechávajú trávu rásť dlhšie, aby chránili pôdu pred vysychaním a znižovali náklady na zavlažovanie. Na frekventovaných miestach kosia pravidelnejšie, ale v menej využívaných lokalitách nechávajú porast vyšší. Účinnou technikou je aj mulčovanie. Pokosená tráva sa rozdrví na jemné kúsky a ponechá na povrchu, kde pomáha udržiavať vlhkosť, dodáva pôde živiny a zlepšuje jej štruktúru.

Nevýhody vyššej trávy existujú, ale dajú sa riešiť

Na druhej strane, mnohí argumentujú, že vyššia tráva môže pôsobiť menej upravene, spôsobovať alergie a v niektorých lokalitách zvyšuje výskyt kliešťov. Riešením je mozaikové kosenie. Ide o premyslené kosenie a striedanie vyšších a nižších plôch. Časť trávnika sa kosí pravidelne, aby zostal priechodný a estetický, zatiaľ čo iné úseky sa nechávajú rásť dlhšie. Tak vzniká zeleň, ktorá dokáže lepšie zadržiavať vlhkosť, ochladzovať okolie a zároveň poskytovať útočisko pre hmyz a drobné živočíchy. Vyšší porast v „ostrovčekoch“ funguje ako prirodzená klimatizácia, rastliny odparujú vodu, tienia pôdu a bránia jej prehrievaniu. Krátko pokosené pásy zas umožňujú bezpečný pohyb ľudí, udržiavajú prehľadnosť verejných priestranstiev a znižujú riziko výskytu kliešťov v najfrekventovanejších miestach.

Pripravila: Petra Adamcová