Sokolia samica vybavená sledovačom GPS preletela úsek desať tisíc kilometrov z Južnej Afriky do Fínska. Vedcov prekvapila nielen rýchlosť a vytrvalosť jej letu, keď denne preletela približne 230 kilometrov, ale aj jej prezieravé a intuitívne smerovanie ponad zdroje sladkej vody a dostupnej potravy.

Najrýchlejšia migrácia

Úsek cesty zdolala sokolia samica za 42 dní. Podľa vedcov je tento výkon míľnikom vo výskume navigačných schopností sťahovavých vtákov a ponúka špecifický pohľad na správanie druhov v ich boji o prežitie.

Strategické plánovanie letu

Tento dravý vták navyše predviedol pozoruhodné strategické plánovanie svojej cesty:

• Sledoval rieku Níl cez Sudán a Egypt a cestou si zabezpečil prístup k čerstvej vode a jedlu.
• Vyhýbal sa priamemu letu cez Stredozemné more a oblietal územie Sýrie a Libanonu, aby sa vyhol riziku dehydratácie alebo vyčerpania, ktoré by mohol predstavovať dlhší prechod cez vodu.
• Vyhýbal sa tiež Čiernemu moru a inštinktívne pochopil, že pitie morskej vody nie je vhodné na prežitie.

Toto správanie poukazuje na inteligenciu sťahovavých vtákov, ktoré sa nespoliehajú len na inštinkty, ale upravujú svoje trasy na základe faktorov prostredia. Patria medzi ne dostupnosť vody, aktuálne poveternostné podmienky a priaznivé veterné prúdy. V porovnaní s inými vtákmi, ktoré uprednostňujú kľukatejšie trasy, sokol s výnimkou zabezpečenia si podmienok na prežitie, udržiaval čo najkrajšiu a takmer priamu líniu svojho letu.

Ako lietajú sokoly?

Vtáky ako sokoly sa pri navigácii na svojich dlhých cestách spoliehajú na kombináciu magnetického poľa Zeme a geografických orientačných bodov. Vedci sa domnievajú, že tieto vtáky majú špeciálne magnetorecepčné schopnosti, ktoré im umožňujú vnímať magnetické pole planéty a používať ho ako prirodzený GPS.

Medzi ďalšie fakty, ktoré prispievajú k úspešnej migrácii, patria:

• Solárne vnímanie: Vtáky upravujú svoju trajektóriu na základe pohybu slnka.
• Hviezdna navigácia: Nočné vtáky často pozorujú hviezdy a nočnú oblohu na svoju orientáciu.
• Prispôsobenie sa vetru a počasiu: Najmä dravce využívajú tepelné vzostupné prúdy na efektívne kĺzanie a šetrenie energie na veľké vzdialenosti.

Trasa tohto sokola naznačuje vrodenú schopnosť robiť rozhodnutia v reálnom čase, ktoré vyvažujú potreby prežitia s efektívnosťou migrácie.

Rozsah migrácie na trase z Južnej Afriky do Fínska

Celá cesta tohto sokola trvala len 42 dní, čo znamená, že musel každý deň prekonávať obrovské vzdialenosti bez dlhého odpočinku. Prekonal púšte, lesy, rieky a viaceré podnebia, a podľa toho prispôsobil svoje letové stratégie. Udržiaval takmer rovnú trajektóriu a preukazovala neuveriteľnú presnosť. Celé pozorovanie hovorí o tom, že táto cesta nie je len svedectvom fyzickej vytrvalosti konkrétnej sokolej samice, ale aj pozoruhodnou ukážkou prirodzenej inteligencie prírody a živých tvorov.

Pripravila: Petra Adamcová
Zdroj informácií: BirdForum.com