Realita sa neustále vzďaľuje od predstavy spoločnosti, v centre pozornosti ktorej je zmysluplný život človeka na Zemi. Zo života ľudí sa vytráca dobrý pocit. A najhoršie je, že sa vzdávajú nádeje na zmenu.

Ak skutočne chceme zmeniť svoje okolie na harmonickejšie, nutnou podmienkou je, aby sme zmenili sami seba. To znamená, mali by sme byť menej súťaživí, menej egocentrickí a naopak otvorenejší iným názorom a myšlienkam. Mali by sme byť schopní venovať pozornosť podstatným informáciám o živote, byť tolerantnejší a vnímavejší na jemnejšie podnety, schopnejší pozorovať okolie, trpezlivejší, hravejší, tvorivejší... Je to proces, v rámci ktorého sme schopní zbaviť sa dogiem získaných výchovou a pochopiť pozorovaním prírodných systémov zákony prírody. Ak tieto zákonitosti použijeme pri navrhovaní ľudských systémov, hovoríme o permakultúre (permanentná, tr valo udržateľná – kultúra).

Kde je začiatok

Permakultúrne hnutie sa začalo formovať v sedemdesiatych rokoch 20. storočia. Zakladateľmi permakultúry sú Austrálčania Bill Mollison a David Holmgren. Bill Mollison žil do 28 rokov v malej dedine v Tasmánii tradičným domorodým spôsobom života. K hlbšiemu zamysleniu ho donútili až následky globálnej ekologickej krízy, ktoré ho ohrozili. Oveľa neskôr (v roku 1974), už ako vedec na Tasmánskej univerzite, vyvinul spoločne s Davidom Holmgrenom rámec pre trvalo udržatelný poľnohospodársky systém. Bola to odozva na nešetrné čerpanie prírodných zdrojov, ignoranciu prírodných zákonitostí a klesajúcu kvalitu života ľudí. Ponúkli spoločnú platformu pre všetkých ľudí – fungovanie prírodných spoločenstiev. Odpozorované zákonitosti prírodných systémov použili na vytváranie, syntézu a dizajn ľudských systémov, v ktorých sa zohľadňujú celkové prínosy pre človeka. Na území Slovenska, Čiech, Moravy a Sliezska bol pionierom permakultúry a jej nadšeným propagátorom Karol Končko (1947 – 2000), ktorý zorganizoval prvé permakultúrne kurzy a zabezpečil lektorov z Anglicka. Po krátkej dobe začal aj sám vyučovať.

Permakultúra sa opiera o tri základné piliere

Starostlivosť o Zem, o krajinu spočíva v obnovení citlivosti človeka k prírodným cyklom, k pochopeniu, prečo je potrebné pestovať naše potraviny tam, kde žijeme, starať sa o krajinu, zabezpečiť ďalšiu existenciu všetkých ekosystémov, stavať a zariaďovať naše sídla a organizovať naše životy tak, aby sme spotrebovali čo najmenej pôdy, energie, materiálu a vytvorili čo najmenej odpadu.

Viac sa dočítate na strane 168 – 171

Text Peter Mravík
FOTO autor a Alena Suchánková

Tento článok vyšiel v publikácii Ekobývanie 2011

{ppgallery}stories/fotky-k-clankom/respektujme_prirodu/galeria{/ppgallery}