V súčasnosti aj pri bežných činnostiach myslíme na ekológiu a určité doteraz nepraktizované činnosti sa stali pre nás samozrejmosťou. Separujeme odpad, na nákupy si berieme vlastnú tašku, snažíme sa šetriť energiami. Čo sa týka potravín, aj tu už zaznamenávame na celom svete veľký posun v tom, aby sme čo najmenej plytvali.

Avšak číslo, ktoré hovorí o tom, že v Európskej únii sa ročne vyhodí až 89 miliónov ton potravín je alarmujúce. Na Slovensku sa hmotnosť vyhodených a nespotrebovaných potravín odhaduje v rozmedzí od 45 - 168 kilogramov na jednu osobu za rok. Tak sa skúsme pozrieť, čo dokážeme urobiť pre to, aby sme dokázali vyhadzovať minimum alebo vôbec žiadne potraviny či zbytky.

Vytvorte si presný nákupný zoznam

To už dnes robia viacerí z nás, možno nás to trochu viac naučila aj nešťastná pandémia korona vírusu. V každom prípade ale zoznam s potrebnými vecami na nákup napomáha tomu, aby sme na niečo nezabudli a aby sme intuitívne do košíka nevhodili to, čo máme doma už v niekoľkých alternatívach, alebo to, čo je pre naše oči lákavé, ale nespotrebujeme to, a podobne.

Systém dobrého skladovania potravín

Každá potravina má svoje miesto, ktoré je pre jej skladovanie najvhodnejšie. Nie celý nákup patrí do chladničky. Napríklad zemiaky, cibuľa, cesnak, banány, citróny, paradajky, baklažán i paprika do chladničky nepatria. Majú v nižšej teplote tendenciu rýchlejšie sa pokaziť a splesnivieť, preto im prospeje skladovanie v izbovej teplote alebo o niečo nižšej, napríklad v komore, špajze alebo potravinovej skrini. Potraviny umiestňované do dvierok chladničky znesú aj vyššiu teplotu uskladnenia, preto sem patria džemy, nakladaná a sterilizovaná zelenina, horčica či kečup. Do najvyšších poličiek chladničky patrí mäso, údeniny, salámy a potraviny, ktoré vyžadujú chlad. Do stredných poličiek patria mliečne výrobky, jogurty, smotana, kefír či cmar. Rozčlenené spodné zásuvky sú ideálne na skladovanie ovocia a zeleniny, napríklad brokolice, reďkovky, kelu, bobuľovín, broskýň, marhúľ, prípadne čerešní. A nezabudnite na pravidlo, čo bolo prvé kúpené, prvé odchádza z chladničky von. To znamená pri kúpe jogurtov dajte do popredia výrobky s blížiacou sa spotrebou, do úzadia najnovšie nakúpené.

Pozor na etylén

Zaujímavým tipom je oddeliť potraviny, ktoré produkujú viac etylénu od ostatných. Etylén podporuje dozrievanie potravín. Medzi takéto plodiny patria napríklad banány, avokádo, paradajky, hrušky a broskyne. Medzi plodiny citlivé na etylén, ktoré by so spomínanými nemali prísť do bezprostredného kontaktu sú jablká, zemiaky, paprika alebo listová zelenina.

Uchovávajte potraviny aj ich zostatky

Zostatky nedojedených potravín (kúsky mäsa, rýb, cestovín, ryže, zemiakov, varenej zeleniny) umiestnite do chladničky do priehľadných obalov, aby ste mali presný prehľad, čo máte k dispozícii. Zvyšky nespotrebovaného jedla využite na prípravu ďalšieho, napríklad na nátierky, rizoto, šaláty alebo vývary.

Ideálnym spôsobom na uchovanie už uvarených a nespotrebovaných jedál je ich zamrazenie. Vytvoríte si tak zásobu, na dni, keď variť nestíhate, alebo budete mať k dispozícii obed do práce na ktorýkoľvek deň. Ovocie i zeleninu zmrazte už vopred do požadovaných kombinácií, napríklad polievková zmes, zmes ovocia na koláč, zmes surovín na smoothie a podobne. Všetky obaly podrobne a zreteľne označte, a okrem popisu na nádobe priamo v mrazničke si vytvorte zoznam zásob aj v kuchyni, aby ste na všetko, čo ste si do mrazničky uložili nezabudli.

Iným ale rovnako obľúbeným spôsobom uchovávania potravín a predĺžením ich trvanlivosti je konzervovanie, nakladanie alebo sušenie. Dokážete tak uchovať prebytky nádielok zo záhrad, ale aj z darov, či veľkého nákupu.

Ak môžete, kompostujte

Kompostovanie zvyškov potravy je prospešným spôsobom ich opätovného využitia a premeny potravinového odpadu na energiu pre rastliny. Aj keď nie každý má priestor na vonkajší kompostovací systém, existuje široká škála kompostovacích systémov do menších interiérov a bytov, aj pre všetkých, ktorí majú v domácnostiach obmedzený priestor.

Pripravila: Petra Adamcová