Dnes sa už každý z nás snaží žiť uvedomelo a ekologicky. Nakupujeme udržateľné výrobky, znižujeme množstvo odpadu, šetríme energiou, využívame zdieľanú dopravu, preferujeme lokálne zdroje a podobne. Avšak okrem jednotlivcov musia uvedomelo konať aj vlády jednotlivých krajín sveta, ktoré sa k ochrane životného prostredia a ekologickému správaniu zaviazali vo viacerých vyhláseniach, paktoch a medzinárodných zmluvách.

Index enviromentálnej výkonnosti - EPI

Krajiny najšetrnejšie k životnému prostrediu sa hodnotia podľa indexu environmentálneho výkonnosti (EPI). Tento systém vyvinula univerzita v americkom meste Yale a poskytuje spôsob merania ekologickosti krajiny založený na údajoch pomocou rôznych kritérií. Primárnym cieľom výskumu je poskytnúť kvantitatívne merania na posúdenie environmentálneho správania krajiny v niekoľkých kategóriách politiky v porovnaní s výslovne stanovenými cieľmi.

Hodnotenie má mnoho podrobných kritérií

Celková známka EPI môže dosiahnuť maximálnu hodnotu 100 bodov, pričom bodové hodnotenie pozostáva z 32 kritérií rozdelených do niekoľkých kategórií. Ide napríklad o vplyv životného prostredia na zdravie ľudí, znečistenie vzduchu, biodiverzita prostredia, prírodné zdroje, klimatické zmeny, ochrana vôd a mnohé ďalšie. Každá sekcia sa rozdeľuje na ďalšie drobné podsekcie, všetky majú podľa dôležitosti stanovenú inú hodnotu a odrážajú sa ako percento v rámci celkového indexu. Napríklad vitalita ekosystému predstavuje 60% EPI, zmena klímy tvorí 24% skóre krajiny a zníženie emisií CO2 je vážené na 13,2% a podobne.

Najzelenšie krajiny sveta majú tendenciu zameriavať sa na všetky oblasti udržateľnosti, zatiaľ čo zaostávajúce krajiny vykazujú nerovnomernejšie výsledky v jednotlivých kategóriách. Práve index EPI poskytuje ekonomikám jednotlivých krajín užitočnú referenčnú hodnotu na porovnanie nimi vynakladaného úsilia v konkrétnych oblastiach. Umožňuje tiež vládam opakovať a stavať na environmentálnych stratégiách a investíciách tým, že zdôrazňujú, čo funguje a snažia sa riešiť a hodnotiť situácie, ktoré nevykazujú najlepšie výsledky.

Európske krajiny na špičke rebríčka

Pre rok 2023 bolo rovnako ako v minulom období hodnotených všetkých 180 krajín sveta. Na prvých pozíciách sa umiestnili prevažne európske krajiny. Ako prvé v poradí neeurópskych zelených krajín bolo vyhodnotené Japonsko, ktoré vďaka svojmu skóre získalo v celkovom poradí dvanástu priečku. Na chvoste rebríčka sa umiestnili krajiny ako Turecko, India, Čína, Vietnam a Irán. Zaujímavé výsledky dosiahla Kostarika, ktorá bola hodnotená v rebríčku až na 68. Mieste, avšak dosiahla vynikajúce výsledky v porovnaní s minulým obdobím a je priekopníkom v oblasti vytvárania udržateľnej budúcnosti, najmä v oblasti znižovania emisií CO2. Pre zaujímavosť, naše dve krajiny sa umiestnili v rebríčku v prvej tridsiatke, konkrétne Česká republika na 21. mieste a Slovenská republika na 26. mieste.

A ktoré krajiny boli hodnotené ako najzelenšie? Tu je prvých päť miest:

Dánsko

Dánsko bolo vyhlásené za najekologickejšiu krajinu so skóre EPI 82,5. Program dánskej vlády má ako národnú prioritu stanovené zníženie emisií skleníkových plynov. Ich cieľom je, aby bola krajina do roku 2050 úplne uhlíkovo neutrálna. V Dánsku podporujú používanie elektrických vozidiel, vytvorili nové cyklotrasy, investovali do energie z obnoviteľných zdrojov, ako sú veterné systémy a systémy bioenergie. Z veterných turbín tu získavajú viac elektrickej energie ako ktorákoľvek iná krajina na svete, vďaka čomu sa im výrazne podarilo znížiť emisie skleníkových plynov a znečistenie ovzdušia. Dánsko v skóre tiež vyniká v oblasti čistenia odpadových vôd, biodiverzite a v zdraví a vitalite ekosystémov.

Luxembursko

Krajina má vysoké HDP a zažíva rýchly rast populácie, ale napriek tomu skončila tesne druhá v zozname najekologickejších krajín na svete so skóre EPI 82,3. Vykazuje tiež najpozitívnejšiu 10-ročnú zmenu. Luxembursko vyniká v nízkych hodnotách emisií znečistenia, čistení odpadových vôd a vodných zdrojov. Prevádzkujú schémy na rozvoj infraštruktúry šetrnej k životnému prostrediu, zníženie kontaminácie podzemných vôd a vytvorenie zón ochrany vody.

Švajčiarsko

Zelené hospodárstvo Švajčiarska je v popredí ich cieľov v oblasti klímy a biodiverzity. Cieľom krajiny je podporiť udržateľnosť, dosiahnuť nulovú bilanciu emisií a chrániť biodiverzitu. Švajčiarsko má vysoké skóre EPI v oblasti zdravia, hygieny, ochrany prírody a znižovaniu emisií, a celkové dosiahnuté skóre krajiny je EPI 81,5. Švajčiarska vláda tiež implementovala zákon o územnom plánovaní, ktorý chráni zelené plochy stanovením prísnych limitov a obmedzení rozvoja a rozširovania miest. Veľké investície štátu smerujú do obnoviteľnej energie.

Veľká Británia

Na štvrtom mieste so skóre EPI 81,6 sa umiestnilo Spojené kráľovstvo. Pokiaľ ide o zmenu klímy, sú dokonca na druhom mieste vďaka nízkej miere rastu CO2. Sú tiež najlepší v ochrane a sanitácii pitnej vody hodnotení ako štvrtý najlepší za vitalitu ekosystému. Krajina tiež podnikla významné kroky na pomoc v boji s elimináciou plastov a v boji proti znečisteniu plastami. Prvým krokom bolo zavedenie poplatku za všetky plastové tašky, čím sa znížilo ich používanie o 90%. V roku 2021 vláda Spojeného kráľovstva oznámila zákaz používania jednorazových plastových príborov, čím nadviazala na zákaz plastových slamiek, ktorý tu bol zavedený v roku 2020.

Francúzsko

Francúzsko ako krajina na piatom mieste rebríčka so skóre EPI 80 má menej industrializovanú ekonomiku ako mnoho iných rozvinutých krajín, čo mu pomohlo znížiť znečistenie ovzdušia a emisie CO2. Vítané boli aj ďalšie iniciatívy, ako prevádzkovanie vodné turbíny a právne predpisy na odstránenie plytvania potravinami. Zmena klímy, emisie znečistenia a biodiverzita sú preto oblasti, v ktorých Francúzsko dosahuje vysoké skóre.

Pripravila: Petra Adamcová