salave systemyKaždý z nás má svoju, aj keď mnohokrát len vizuálnu, predstavu svojho budúceho bývania. V interiéri sa však budeme cítiť príjemne len vtedy, ak si dokážeme vytvoriť tepelnú pohodu bez obáv z nákladov na jej zabezpečenie.

Znižovanie energetickej náročnosti budov smeruje k používaniu tepelno-technicky kvalitných obvodových konštrukcií s veľmi nízkym stupňom prievzdušnosti.

Eliminácia tepelných strát

Výmena vzduchu, ktorá tvorí významnú časť tepelných strát objektu (tepelná strata vetraním), musí byť zabezpečená núteným vetraním a zároveň musí spĺňať hygienické požiadavky. V ideálnom prípade, vzduch odvádzaný z miestností prostredníctvom rekuperačného výmenníka tepla odovzdáva časť svojej tepelnej energie čerstvému privádzanému vzduchu. Druhú časť tepelných strát, tepelnú stratu prechodom cez obalové konštrukcie a zostávajúcu časť tepelných strát vetraním (tepelná strata rekuperačného výmenníka), je potrebné pokryť vhodným systémom vykurovania.

Systém vykurovania ovplyvňuje rozloženie teploty

cl 682V prípade odovzdávacích systémov vykurovania a chladenia dochádza k prenosu tepla prúdením (doskové vykurovacie telesá) alebo sálaním (podlahové, stenové, stropné systémy). Každý systém vykurovania spôsobuje iný prenos tepla a tepelnú pohodu v miestnostiach zabezpečuje rôzne. V zásade ide o rozdiel povrchových teplôt konštrukcií, teplotu vzduchu v rôznych výškových úrovniach i rýchlosť jeho prúdenia. Profesor Kollmar ako prvý skúmal vertikálne rozloženie teplôt v miestnosti v prípade rôznych vykurovacích sústav.

Zistil, že systém podlahového vykurovania sa najviac približuje ideálnemu vertikálnemu rozloženiu teplôt. Nízkoteplotné veľkoplošné sálavé systémy si vyžadujú prevažne trvalú integráciu do povrchových plôch ohraničujúcich danú miestnosť. Táto miestnosť môže byť podľa potreby vykurovaná alebo chladená. Systémy sa v súčasnosti tešia veľkej obľube najmä preto, že ponúkajú možnosť vytvoriť architektonicky čisté priestory s príjemným sálavým vykurovaním alebo chladením.


Viac sa dočítate na strane 68 – 69

Tento článok vyšiel v publikácii Ekobývanie 2011

ZDIEĽAJTE NÁS