O cieľoch a dopadoch udržateľnej výstavby sme hovorili s Vladimírou Bukerovou, riaditeľkou Slovenskej rady pre zelené budovy (SKGBC).
Čo podnietilo vznik Slovenskej rady pre zelené budovy SKGBC?
Potreba skvalitniť výstavbu na Slovensku, k čomu nás tlačí krízové obdobie, vývoj posledných rokov na západných trhoch a európska legislatíva. Kríza nás núti šetriť energiu aj ostatné zdroje. Výrazne spomalila novú výstavbu, čo ovplyvnilo celý stavebný sektor. Investori a developeri sa chcú odlíšiť – ideálne je stavať kvalitné a efektívne budovy, ktoré šetria počiatočné i prevádzkové náklady a vytvárajú príjemné a pozitívne prostredie pre ľudí, ktorí v nich bývajú či pracujú. „Zelená výstavba" môže priniesť aj tvorbu nových pracovných príležitostí, keďže je to odvetvie, v ktorom môžeme využiť zručnosť a technickú vyspelosť našich ľudí. Hoci sa teraz stavia menej, stále sú potrebné rekonštrukcie budov, aby boli energeticky čo najefektívnejšie a udržateľné. Vo viacerých krajinách sú už teraz „zelené budovy" (stavby certifikované podľa jedného z komplexných systémov udržateľnej výstavby) základnou požiadavkou a štandardom. Súkromní investori už pochopili, že im poskytujú výraznú výhodu na trhu. Platí to napríklad pre verejné budovy v Británii, na mnohých územiach Spojených štátov či v kanadskom Vancouveri. Tento trend sa rozširuje v Nemecku, v Holandsku či Francúzsku. Dánska Kodaň má ambíciu stať sa prvým CO2 neutrálnym mestom na svete. Vďaka globalizácii a vplyvu nadnárodných spoločností sa „zelená výstavba" dostáva rýchlo aj do strednej a východnej Európy. Navyše, Smernica o energetickej hospodárnosti budov predpokladá od roku 2021 výstavbu nových budov s takmer nulovou spotrebou energie a postupne sa prijímajú aj normy o udržateľnej výstavbe.
"Zelená výstavba sa javí ako ideálne riešenie na zníženie produkcie oxidu uhličitého, ktorého v celosvetovom meradle najviac vyprodukujú práve budovy. Vďaka nej môžeme zásadne znížiť energetickú náročnosť budov a našu závislosť od fosílnych palív. Budovy sú dnes „zodpovedné" za takmer 40 % celkovej spotreby energie v Európskej únii, čo je viac, než spotrebuje doprava alebo priemysel."
"Zelené budovy – stavby certifikované podľa jedného z komplexných systémov udržateľnej výstavby – sa stávajú základnou požiadavkou a štandardom vo viacerých krajinách. Súkromní investori už pochopili, že im poskytujú výraznú výhodu na trhu. Platí to napríklad v Británii, na mnohých územiach Spojených štátov či v kanadskom Vancouveri. Trend zelenej výstavby sa rozširuje aj v Nemecku, v Holandsku či Francúzsku. Dánska Kodaň má ambíciu stať sa prvým CO2 neutrálnym mestom na svete."
Na Slovensku pôsobíte druhý rok (SKGBC bola oficiálne založená v novembri 2010 a aktívne funguje od februára 2011). Ako sa vám darí napĺňať ciele, ktoré ste si stanovili pri vzniku organizácie?
Hoci sme mladá organizácia, podarilo sa nám toho veľa najmä v oblasti propagácie udržateľnej výstavby. Na Slovensku sa o zelených budovách hovorí oveľa viac, častejšie a pozitívnejšie, než pred rokom. V súčasnosti sme rôznorodá organizácia, ktorá zastupuje firmy z celého stavebného sektora. Pridali sa k nám niektorí významní developeri, ktorí o výstavbe certifikovaných zelených stavieb vážne uvažujú alebo ich už stavajú, Nadviazali sme užitočnú spoluprácu s organizáciami, ktoré existujú už dlhšie a majú podobné ciele ako my. Spoločne sme spustili vzdelávanie odborníkov, aby sa na Slovensku mohlo kvalitnejšie a zelenšie stavať.
Ste jednou zo sesterských organizácií Svetovej rady pre zelené budovy (World Green Building Council) so sídlom v Toronte. Ako sa vám darí presadzovať ciele organizácie na Slovensku v porovnaní s ostatnými krajinami?
V niektorých krajinách majú pred nami dosť veľký náskok. Myšlienky udržateľnej výstavby a certifikácie zelených budov siahajú napríklad v Británii na začiatok 90. rokov. V Nemecku a v Rakúsku sa energeticky pasívne domy začali stavať pred viac ako 20 rokmi a v súčasnosti tu venujú okrem úspory energie veľkú pozornosť aj materiálom a zdravému vnútornému prostrediu v budovách. Susedné Česko má pred nami náskok dva roky a v krajine je už registrovaných niekoľko desiatok projektov na certifikované zelené stavby. Máme čo doháňať, ale myslím, že vzhľadom na trhový tlak, legislatívu a krízu bude vývoj u nás rýchlejší, než u nich. Navyše sa môžeme poučiť z chýb, ktoré urobili pionieri tohto trendu, používať dokonalejšie technológie a využiť skúsenosti veľkých spoločností, ktoré sa na poli udržateľnej výstavby pohybujú už roky.
Ktoré európske krajiny sú najväčšími producentmi CO2? Môžete pre zaujímavosť uviesť krajiny s najnižšou a najvyššou produkciou CO2 vo svete?
Podľa celosvetového porovnania zo začiatku roka 2010 vyprodukuje najviac CO2 Čína. Je to viac , ako vyprodukuje celá Severná Amerika, a tá zas produkuje viac CO2 ako celá Európa. Nasleduje Rusko a Japonsko. V EÚ je poradie: Nemecko, Británia, Francúzsko, Taliansko, Španielsko, Poľsko. V prepočte na obyvateľa sú však na tom najhoršie Spojené štáty, ktoré vyprodukujú viac než dvojnásobok CO2 per capita ako v celej EÚ a Únia zas o 25 % viac, než celá Čína. Napríklad Slovensko je na tom per capita horšie ako Čína, ale lepšie ako európsky priemer alebo ČR. Z porovnania vyplýva, že najhoršiu uhlíkovú stopu vo všeobecnosti zanechávajú ropné veľmoci a ľudia vo vyspelých západných krajinách. No kým v Európskej únii a mnohých rozvinutých ekonomikách celková produkcia CO2 postupne klesá, v Číne, v Indii a iných ázijských krajinách stúpa, čo je naviazané na rozvoj priemyslu a dopravy a na zvyšovanie životnej úrovne a kúpyschopnosti tamojšieho obyvateľstva.
Ako dlho bude podľa vás trvať, kým sa budovy s príjemným vnútorným prostredím, v ktorých sa nemrhá energiou ani inými zdrojmi, stanú bežnou vecou?
Proces, ktorý k tomuto povedie, sa už začal a vzhľadom na neuveriteľne rýchly vývoj a šírenie nových technológií to nebude trvať až tak dlho. Nové budovy už budú musieť spĺňať nové štandardy, inak ich investor neuspeje. Veľa závisí aj od koncových spotrebiteľov a od toho, či budú vysokú kvalitu bývania vyžadovať. Ak bude dopyt, zvýši sa aj ponuka, klesnú ceny vysokokvalitných materiálov a technológii a investori sa nebudú môcť tváriť, že o pridanú hodnotu nie je záujem.
Na získanie certifikátu musia zelené budovy dosiahnuť určité štandardy. Čo zahŕňa celkový proces certifikácie?
Certifikačné systémy sa pozerajú na výstavbu komplexne a kladú dôraz na úsporu energie, na životné prostredie, aj na ľudí a spoločnosť. Tým sa výrazne líšia od energetických certifikátov, ktoré poznáme. Úspora energie je dôležitá, ale nie na úkor mrhania materiálom alebo nezdravej interiérovej klímy. Investičný zámer by mal ísť ruka v ruke s premysleným a tvorivým dizajnom, koncepčným plánovaním a ohľaduplným myslením. Len vtedy sa dá postaviť skvelá zelená budova s minimálnym navýšením nákladov. Zelené budovy sú efektívne vo využívaní energetických, prírodných aj spoločenských zdrojov a ohľaduplné voči životnému prostrediu počas celého ich životného cyklu (od projektu a výberu pozemku, cez proces výstavby, prevádzku budovy, až po prípadnú renováciu alebo likvidáciu). Zvažuje sa samozrejme aj estetický a ekonomický aspekt – optimálne využitie investícií. Takže v procese certifikácie sa sleduje aké materiály sa na stavbu použili, odkiaľ pochádzajú, aká je energetická efektívnosť obálky a zariadení, aké výhody svojim používateľom budova prinesie, aké je prepojenie s okolitou komunitou – zasadenie do prostredia, dostupnosť dopravou, produkcia odpadov, využívanie alternatívnych zdrojov a pod. Všetko musí byť podrobne zdokumentované, vyčíslené a zhodnotené, podľa presných pravidiel. Len tak sú certifikáty porovnateľné.
TEXT: Ivona Partmanová
FOTO SKGBC, SKANSKA, CA Immo, HB Reavis
Viac sa dočítate na str. 38-43
Tento článok vyšiel v publikácii Ekobývanie 2012
{ppgallery}stories/fotky-k-clankom/myslime_ekologicky_stavajme_s_rozumom/galeria{/ppgallery}
