A sladkú chrumkavú chuť mrkvy, hrášku či dokonca paradajky? Darujte tieto chute sebe, svojim deťom a vnukom.Jablko a mrkva. Tieto dve slová vám napadnú ako prvé pri zmienke o ovocí a zelenine. V druhom momente si už spomeniete na celú škálu dobrôt, ktoré nám ponúka príroda. Verím, že mnohí, ktorí stavajú ekostavbu, majú priestor aj na úžitkovú záhradu a bohatú úrodu chcú mať bez chémie. Potravinová kríza je predmetom dlhých diskusií vedcov, štatistikov, ale aj obyčajných ľudí. Ako to s ňou vyzerá? Bude? Nebude? Alebo je už teraz? Pozrite sa do svojej chladničky, špajze, pivnice a zhodnoťte nielen množstvo, kvalitu a cenu, ale aj ekologický dopad potravín, ktoré spotrebujete napríklad za týždeň. Naozaj najdôležitejšou vecou je to, ako sa staráme o pôdu a ako k nej pristupujeme. Pôda je kapitál, na ktorom stojí a padá úroda. Pôda je živá, pretože sú v nej milióny mikroorganizmov. Ak však použijeme akúkoľvek chémiu, zničíme ich a pôda sa zmení na mŕtvu hlinu, ktorá rastlinám nebude dodávať živiny.
Existuje 10 dôvodov, prečo jesť jedlo zblízka
1. Vieme, čo jeme. Vidíme, v akom prostredí potraviny vznikajú. Môžeme priamo zasahovať do procesu pestovania a vybrať si tie druhy a odrody, ktoré nám najviac chutia.
2. Máme čerstvé potraviny. Zeleninu a ovocie zbierame len chvíľu pred konzumáciou.
3. Jeme len ovocie a zeleninu, ktoré dozreli v pôde alebo na strome, nie v skladoch či na pulte predajne.
4. Objavíme pestré chute. Vlastná produkcia môže byť veľmi rozmanitá, pretože u nás sa pestujú napríklad desiatky odrôd jabĺk, supermarkety bežne ponúkajú len tri.
5. Získame potraviny s príbehom. Pri pestovaní každej potraviny zažívame jedinečný príbeh vo vlastnej záhrade.
6. Podporíme miestnu ekonomiku. Ak nakupujeme priamo od sedliaka, naše peniaze sa dostanú takmer bezo zvyšku poľnohospodárovi. Nezmiznú v spleti obchodníkov, distribútorov a nadnárodných spoločností.
7. Podporíme zdravé životné prostredie vo svojom kraji. Hospodárime v súlade s prírodou. Odmenou sú pre nás zdravšie potraviny na našom stole a čistejšia krajina v našom okolí!
8. Zaplatíme dobrú a spravodlivú cenu. Na ekofarmách alebo prostredníctvom debničiek môžeme kvalitné potraviny nakúpiť za výrazne nižšiu cenu, ako by sme za ne zaplatili v obchodoch. Ak si to sami vyskúšame vlastnej záhrade, budeme vedieť oceniť prácu farmára.
9. Obmedzíme vplyv dopravy na životné prostredie. Pri lokálnom pestovaní alebo nákupe potravín sa zníži množstvo kamiónov, logistických centier, skladov a obchodných domov na zelených lúkach.
10. Nezvyšujeme utrpenie na druhom konci sveta. Robotníci na plantážach v rozvojových krajinách často pracujú v neľudských podmienkach za minimálnu mzdu. Práca s chemickými látkami poškodzuje ich zdravie. Niekedy sú k práci nútené deti. (Zdroj www.alter-nativa.sk)
Pozorujte les
Na to, aby ste začali s pestovaním bez chémie, nie je potrebná veľká odvaha. Stačí rozhodnutie, že to bude už počas tejto sezóny. Zabudnite na obavy, a verte, že každé semienko a každá rastlina majú zakódovaných nespočetne veľa informácií na to, aby vyrástli k svetu. Aby som neskúsených povzbudila, s obľubou požívam príklad lesného porastu, ktorý nik nepolieva, neokopáva, nepleje. A ak vznikne prirodzenou cestou, pôdu obsadí zmiešaný les, v ktorom narastú obrovské rastliny a každý rok prinesú bohatú úrodu. Tak sa poďme pozrieť, ako je to možné. Na jeseň v lese opadá lístie, pokryje pôdu, búrky a vetry pozhadzujú suché konáre, mráz skosí nízky zelený podrast. V priebehu roka sa všetko postupne rozkladá vplyvom tepla a dažďa. Tým sa živiny, ktoré telá stromov vytiahli zo zeme, dostávajú späť. Zároveň je pôda chránená proti veternej erózii – lebo je stále zakrytá. Vrstva lístia chráni pôdu pred nadmerný odparovaním a zadržiava v nej vlahu a teplo, ktoré sa uvoľňuje pri postupnom rozklade biohmoty. Potom prídu silné letné dažde a búrky. Ťažké kvapky dažďa padajú na polorozložené lístie a pomaly vsakujú do prevzdušnenej pôdy. Po búrke nie je pôda ubitá. Nie je poškodená jej jemná hrudkovitosť, o ktorú sa starajú milióny mikroorganizmov a mnoho živočíchov žijúcich v lese. Lesná pôda nie je utlačená traktormi, ani chôdzou záhradníka.
TEXT: Paulína Urdová
FOTO: autorka, Silvia Szaboóvá, Renáta Pastorová
Viac sa dočítate na stranách 132 - 137
Tento článok vyšiel v publikácii EKObývanie/bydlení 2013
{ppgallery}stories/fotky-k-clankom/krasne_chutne_bez_chemie/galeria{/ppgallery}
