shop

Stavba ako experiment a dobrodružstvo

stavba ako experimentZvlášť vtedy, ak sú na ich výstavbu použité stavebné materiály ako drevo, slama a hlina. Jednu z takých stavieb nájdeme v Rapoticích, v malej obci nachádzajúcej sa v kraji Vysočina.

Rodina Petra Valehracha si želala mať dom z prírodných obnoviteľných materiálov, ktorý má minimálnu spotrebu energie na vykurovanie. Na základe dohody s investorom vytvoril Ing. arch. Mojmír Hudec návrh kruhového domu, ktorý sa bude približovať pasívnemu štandardu. Merná potreba tepla na vykurovanie by sa mala pohybovať okolo hodnoty 20 kWh/m2 za rok. Drevo ako hlavný stavebný materiál bol použitý v podobe nosných stĺpov, umiestnených po obvode domu, strešných väzníkov a trámov, ďalej na nenosné obvodové konštrukcie pre osadenie slamenej izolácie, na obloženie severnej strany fasády a na ďalšie prvky. Ďalším prírodným stavebným materiálom je slama, ktorá izoluje strechu i obvodové nenosné steny. Hlina je potom použitá na omietky v celom interiéri, ale aj pre vonkajšie omietky na južnej a západnej strane domu, ktorá je dostatočne krytá presahom zelenej strechy.

Kruhové jadro domu

Realizácia stavby prebieha od roku 2009 a ukončenie stavby sa predpokladá na máj 2011. Celková plocha domu je približne 150 m2, jeho kruhový pôdorys má priemer 13,8 m. „Základom domu je betónová doska položená na penovom skle. Ide o sklenú drť hrúbky 50 cm, ktorá je ľahkým a nenasiakavým tepelnoizolačným materiálom. Kruhové jadro domu, tzv. vnútorný prstenec, je vymurovaný z vápennopieskových tehál, ktoré majú dobré tepelnoakumulačné vlastnosti," vysvetľuje Hudec.

Prstenec je základným nosným prvkom, ktorý musí niesť predovšetkým hmotnosť ozelenelej strechy. Z vápennocementových tehál sú vymurované aj všetky vnútorné priečky. „Uvažovalo sa tiež o vymurovaní jadra z nepálených hlinených tehál, ale upustili sme od toho vzhľadom na statiku. Už pri 10 cm hrubej vegetačnej vrstve je zaťaženie strechy okolo 200 kg/m2, a to je skutočne značná záťaž pre každú konštrukciu. Vápennopieskové tehly sú v tomto prípade vhodnejším variantom ako bloky z nepálenej tehly, ktorá oveľa viacej dilatuje," pokračuje architekt.

Viac sa dočítate na strane 188 – 191

Preklad textu Sláva Štefancová
FOTO Ateliér ELAM

Tento článok vyšiel v publikácii Ekobývanie 2011

stavba_ako_experiment_001.jpg stavba_ako_experiment_002.jpg stavba_ako_experiment_003.jpg stavba_ako_experiment_004.jpg

Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby