Strecha ako z rozprávky
Šindľovú strechu poznáme z rozprávok a skanzenov – hlinené domčeky s malými okienkami, pokryté slamennými a trstinovými snopmi. Vďaka zvýšenému záujmu o prírodné materiály v stavebníctve ich začíname nachádzať aj v novostavbách 21. storočia. Rozšírené sú najmä v Nemecku, Belgicku, Holandsku, Rakúsku, Švajčiarsku a Španielsku. Prvé firmy vyrábajúce strešný plášť zo slamených alebo trstinových snopov sa už objavili aj v susedných Čechách.
Pre architektov je trstinová strecha zaujímavá svojou líniou, objemom, svojou prirodzenou farbou a štruktúrou. Uplatnenie vidia najmä pri výstavbe rodinných domov, chatiek, chalúp, garáží, prístreškov, záhradných altánkov, stajní, objektov v ZOO a rekonštrukčných prácach historických objektov.
Strecha dýcha
Snopy z trstiny a slamy si kedysi každý hospodár vyrábal sám, preto bola rekonštrukcia striech lacná a jednoduchá. V rámci údržby ich stačilo len doplniť o novú vrstvu. Strecha dobre izolovala povalu, kde nedochádzalo k rýchlemu striedaniu teplôt a neprenikal tam sneh počas zimných metelíc. V porovnaní s ostatnými druhmi krytín strecha dýchala, a preto v niektorých regiónoch pretrvalo používanie slamy a trstiny až do druhej polovice 20. storočia.
Napriek výborným vlastnostiam oba materiály vytlačili modernejšie krytiny. Odborníci poukazujú najmä na schopnosť strechy stabilizovať teplotu v dome, čo prakticky nahrádza klimatizáciu. Obyvatelia podkrovných priestorov zas oceňujú vynikajúce tepelnoizolačné vlastnosti strešného plášťa z tŕstia, ktorý už ďalej nevyžaduje zateplenie. Hrúbke krytiny 350 mm zodpovedá tepelný odpor asi 15 cm hrubej polystyrénovej doske.
Technológia zodpovedá cene
Tŕstie rastie od jari do neskorej jesene v ťažko dostupných bažinatých oblastiach. Zbiera sa výhradne v zime a aj zhotovenie strechy je technologicky náročné – každá je jedinečná. Preto aj cena zodpovedá vysoko odbornej ručnej práci – pohybuje sa okolo 1 850 korún/m2. Aby sme dosiahli potrebnú hrúbku strechy 30 až 40 cm, je treba položiť 12 až 14 snopov/m2. To však garantuje, že strecha odolá pôsobeniu slnka, vody aj ostatných atmosferických javov. Má viac ako 30 ročnú životnosť, z ktorých firmy poskytujú záruku 15 až 25 rokov. Remeselníci však už rekonštruovali aj 100 ročnú strechu, na ktorej bola poškodená iba dvojcentimetrová horná vrstva.
Slamu konzervoval dym
Na výrobu slamených snopkov sa používala slama zo žita – ešte nezožltnutého, avšak už nie zeleného, čím sa zachovala jeho pružnosť. Po vymlátení sa viazala do otepov a tie sa priväzovali slamennými povrieslami alebo ohybnými vŕbovými prútikmi k latovaniu. Vzdialenosť medzi krokvami bola 150 – 175 cm, vzdialenosť latiek závisela od dĺžky slamy pričom sa pohybovala medzi 36 až 45 cm. Veľký vplyv na životnosť strechy v minulosti mal najmä fakt, že dym z ohnísk v kuchyni nevychádzal komínom von. Cez povalu voľne prechádzal von, čím prirodzene konzervoval slamennú strechu.
Technické normy splnené
Pri kladení snopov platí pravidlo, že čím je strecha strmšia, tým tenšia vrtsva krytiny postačí. Sklon sedlovej strechy by mal byť minimálne 45°, vo veterných oblastiach sa odporúča 50°, aby mohla voda zo strechy rýchlo odtekať. Pri obavách z útoku ohňa výrobcovia odporúčajú investovať do preventívnych opatrení, ako sú bežne dostupné lapače iskier pre komíny a napustenie krytiny retardérom horenia. Proti vnútornému ohňu však strechu chráni hlinená mazanina medzi latkami a krokvami. V dnešnej dobe sa dá jej povrch ošetriť vodným sklom, ktoré ju bude chrániť pred slnečnými lúčmi a zvýši jej vodeodolnosť. Náter sa doporučuje urobiť raz za päť rokov.
Zateplené hlinou
V našich klimatických podmienkach trávíme až 90 % času v interiéroch a ich kvalita priamo a výrazne ovplyvňuje náš život. Len málo stavebných konštrukcií je takých, kde by sa nedali uplatniť prírodné stavebné materiály. Nepálená hlina sa využíva už tisícročia na bežné aj gigantické stavby, známe boli stavby v Mezopotámii. Uvoľňuje záporné ionty, ktoré pozitívne vplývajú na vnútorné prostredie domu a udržiava 40 až 50 % vlhkosť v dome. Výborne akumuluje teplo, čo pri pasívnom využívaní slnečnej energie znižuje náklady na vykurovanie a má zvukovo-izolačné vlastnosti. Hlinené povrchy sú schopné viazať prípadné škodliviny a zápachy. Pozoruhodný je aj jej vysoký protialergický potenciál. Hlina je ľahko spracovateľná – na výrobu pálenej tehly sa spotrebuje asi 40-krát viac energie ako na výrobu nepálenej tehly. Je recyklovateľná a stavebný odpad sa môže vrátiť späť do prostredia. Jej využitie v stavebníctve je širokospektrálne – najčastejšie pre realizáciu pecí a krbov, na hrubé a jemné omietky. Bežné sú aj hlinené dlážky ako nosné klenby a konštrukcie, priečky, akumulačné steny, ako výplňový materiál do medzistropu.
Konope a ľan tradičný izolačný materiál
Súčiniteľ tepelnej vodivosti Konope siateho a Ľanu siateho je rovnaký ako u minerálnej vaty a polystyrénu 0,04 W/m.K. Tepelná izolácia z konope je veľmi dobre odolná voči vlhkosti a rýchlo schne. Vďaka obsahu vlastných horkých látok odpudzuje škodcov. Nezanedbateľný je aj fakt, že z hľadiska obnoviteľnosti za tri mesiace dokáže narásť až 3m. Najbežnejšie sa konope používa na vnútorné izolácie obvodových stien, stropu najvyššieho i najnižšieho podlažia, studených šikmých striech a ako výplňový tesniaci materiál. Ľan je zas tepelný izolátor, ktorý môže prijímať vlhkosť bez následkov. Je odolný voči moliam a pliesni a používa sa najmä ako vnútorná izolácia obvodových stien, stropu najvyššieho i najnižšieho podlažia a studených šikmých striech. Obe rastliny sú kompostovateľné, čo sa v budúcnosti odrazí aj na cene. Do nej sa v blízkej dobe začnú totiž započítavať aj náklady na likvidáciu a recykláciu materiálu. Sú energeticky nenáročné na výrobu, zdravotne neškodné, znovu použiteľné a v porovnaní so sklenenou vatou sa pri montáži nevyžadujú žiadne ochranné odevy.
Text : Katarína Mažáriová
Foto: E-Domy
