Úspora energie a kvalita bývania
Keďže technické údaje zväčša bežným investorom veľa nepovedia, boli zavedené aj zrozumiteľnejšie pojmy: päťlitrový, trojlitrový či litrový dom. Názov dostali podľa množstva vykurovacieho oleja, potrebného na vykúrenie 1 m2 obytnej plochy za rok, porovnaného so spotrebou paliva na 100 km v osobnom aute.
Štát prostredníctvom agentúr a fondov v dotačnej politike preferuje podnikateľské subjekty, ale práve individuálni stavebníci, ktorí nemajú na Slovenku na úľavy nárok, sú priekopníkmi výstavby energeticky úsporných domov. Často sú ochotní investovať všetky rodinné financie do stavieb, šetriacich energiu aj prostredie a na desaťročia sa zadĺžiť.
Zahraničie a slovenská realita
Investori energeticky úsporných domov sú v západnom zahraničí zvýhodňovaní štátom aj bankami – bankoví manažéri už pochopili, že rýchla výstavba energeticky úsporných rodinných a bytových domov umožňuje ich užívateľom disponovať s vyššími finančnými sumami, čo im umožňuje uhrádzať vyššie splátky úverov. Preto investorom poskytujú nižšie úrokové sadzby.
Žiaľ, na financovanie energeticky úsporných stavieb na Slovensku dlhodobo neexistuje žiaden podporný program. Energeticky pasívne domy zaručujú nadštandardne kvalitné a ekologicky ohľaduplné bývanie – to sú hodnoty, ktoré na zahraničných realitných trhoch zvyšujú ceny takýchto stavieb neraz až o 30 % oproti bežným budovám! Nehovoriac o tom, že v niektorých spolkových krajinách Rakúska vlády určujú energetickú náročnosť projektovaných novostavieb aj rekonštrukcií a inde zas projektantom ani nenapadne plánovať budovy so spotrebou energií vyššou ako 30 kWh/m2. Prečo teda slovenské banky nezvýhodňujú práve stavebníkov úsporných domov nižšími úrokovými sadzbami a prečo stavebníkom neposkytujú výhodnejšie ceny energií, keď ich spotrebúvajú len cca 10 % v porovnaní s bežnými spotrebiteľmi? Pomohli by aj výraznejšie dotácie na technické zabezpečenie budov, tepelných čerpadiel či iných alternatívnych zdrojov energie.
Orientácia podľa svetových strán
Výber stavebného pozemku treba konzultovať s architektom, pretože on na základe štúdie domu vytipovanú lokalitu odsúhlasí, zamietne alebo prispôsobí stavbu či stavebné otvory danej situácii.
Pozemok by mal umožňovať výstavbu domu v línii východ – západ, aby sme získali priestor pre dostatočne veľké sklenné plochy. Napríklad na svahovitom pozemku orientovanom na západ musíme dopoludnia získať energiu napr. presklenou strechou, veľkým sklenným juhovýchodným rohom alebo sklennou južnou stenou. Ideálne sú teda pozemky nasmerované na juh, tepelné zisky na severných svahoch sú zanedbateľné. Pri výbere pozemkov na výstavbu energeticky úsporných domov treba zohľadniť aj orientáciu veľkých sklenných plôch voči verejným komunikáciám alebo pozemkom susedov. V klíme strednej Európy by sme mali zvážiť aj dostupnosť vodných zdrojov (prírodné a umelé jazerá, obecné studne), geologické podložie pozemku, smerovanie a silu prevažujúcich hnaných vetrov a dažďov. Tieto a mnohé iné faktory ovplyvňujú aj výber vhodných materiálov na fasádnu úpravu najnamáhanejších stien domu.
Rozhodnutie máme vo vlastných rukách
V predstavebnom rozhodovaní o našom budúcom obydlí môžeme voliť medzi stavebnými materiálmi z obnoviteľných zdrojov, energeticky nenáročnými alebo tradičnými materiálmi, ktorých výroba i likvidácia do značnej miery znehodnocuje životné prostredie.
Môžeme sa rozhodnúť, či interiér nášho príbytku budeme chladiť klimatizáciou za desiatky tisícok korún ročne alebo radšej investujeme do kvalitného ekologického systému riadeného vetrania. Môžeme sa rozhodnúť pre bývanie v „zateplenom“ paneláku s perspektívou plesnenia stien okolo okien alebo v komplexne zregenerovanom či novom energeticky pasívnom bytovom dome. Môžeme zanechať našim deťom na krku bremeno narastajúcich platieb za plyn a elektrickú energiu alebo im môžeme ušetriť mesačne 4 – 6 tisíc Sk v energeticky pasívnom rodinnom dome alebo byte.
Môžeme… ale mali by sme chcieť!
Text a foto: Mgr. Juraj Bondora
