Cesta k znižovaniu spotreby energie
Z celoslovenského hľadiska je zrejmý postupný trend znižovania spotreby tepla na vykurovanie. Napriek tomu možno konštatovať, že teoretická aj nameraná spotreba značne prevyšujú požadované hodnoty. K úsporám energie prispeje aj povinnosť zabezpečiť energetický certifikát budovy, ktorý má vlastník budovy alebo v jeho zastúpení správca od 1. januára 2008. Na najčastejšie otázky súvisiace s procesom energetickej certifikácie odpovedá prof. Ing. Zuzana Sternová, PhD., z Výskumno-vývojového ústavu pozemných stavieb, s r.o., spoluautorka zákona o energetickej hospodárnosti budov.
Odborne spôsobilá osoba spracuje energetický certifikát na základe výpočtu energetickej hospodárnosti. Výpočet sa vykonáva ak uvažujeme o normalizovaných klimatických podmienkach a aktuálnych hodnotách vlastností stavebných materiálov a konštrukcií, vlastností prvkov a energetických systémov vrátane distribúcie na základe vykonanej obhliadky budovy.
Z čoho vyplynula myšlienka energetickej certifikácie budov?
Stavba ako celok je stavebný výrobok. Na výrobky sa vzťahuje preukazovanie zhody a vydáva sa doklad – certifikát. Požiadavka na certifikáciu budov bola zahrnutá už do smernice č. 93/76/EEC. Predmetná smernica sa týkala limitov emisií oxidu uhličitého (zrušená je novou smernicou o energetickej účinnosti č. 2006/32/ES). S uvedenou smernicou súvisí Kyotský protokol. Vzhľadom na zabezpečenie lepšej účinnosti a ako rozšírenie 6. základnej požiadavky na stavby vyplývajúcej zo smernice č. 89/106/EHS bol v apríli 2002 predložený návrh na hodnotenie energetickej hospodárnosti budov a energetickú certifikáciu budov. Európsky parlament a Rada schválili tieto princípy ako smernicu č. 2002/91/ES o energetickej hospodárnosti budov (Energy Performance of Buildings Directive). Zo záverov posledného zasadania Rady EÚ vyplýva potvrdenie cieľa usporiť 20 % spotreby energie v EÚ v porovnaní s prognózami na rok 2020. Na roky 2008 až 2017 vyplýva povinnosť dosiahnuť 9 % úsporu z konečnej energetickej spotreby.
Čoho sa bude energetická certifikácia týkať?
Energetická certifikácia sa týka budov novopostavených a významne obnovených, predávaných a prenajímaných, ktorých účel využitia je v zhode s kategóriami uvedenými v zákone č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov. Medzi uvedenými kategóriami sú rodinné a bytové domy, administratívne budovy, budovy škôl a školských zariadení, budovy nemocníc, budovy hotelov a reštaurácií, športové haly a iné budovy určené na šport, budovy pre veľkoobchodné a maloobchodné služby a ostatné nevýrobné budovy spotrebujúce energiu (napr. polyfunkčné budovy). Na pamiatkovo chránené budovy, kostoly, ale aj priemyselné stavby či dielne sa postupy a opatrenia súvisiace s energetickou certifikáciou nevzťahujú.
Ako to bude pri prevode nehnuteľnosti? Bude energetický certifikát povinným dokladom?
Podľa § 14 písm. b) zákona č. 555/2005 Z. z. sa na budovu predávanú po 1. januári 2008 vzťahuje povinnosť energetickej certifikácie.
*Budú energetický certifikát potrebovať aj majitelia budov, ktoré boli postavené pred
1. januárom 2008?*
Na budovy postavené pred 1. januárom 2008 sa povinnosť energetickej certifikácie vzťahuje v prípade, že budú významne obnovené, predávané alebo prenajímané. Vykonať energetickú certifikáciu nepovinne je možné pre akékoľvek vykurované nevýrobné budovy.
Aký sú rozdiely medzi energetickým auditom a energetickou certifikáciou?
Zákon č. 555/2005 Z.z. sa nadväzne na smernicu č. 2002/91/ES týka energetickej certifikácie budov a nie energetického auditu. Zákon č. 555/2005 Z.z. v § 6 vymedzuje, kto a za akých podmienok môže vykonávať energetickú certifikáciu. Energetickú certifikáciu môže vykonávať odborne spôsobilá osoba spĺňajúca požadované vzdelanie a odbornú prax, ktorá preukázala odbornú spôsobilosť skúškou odbornej spôsobilosti pred skúšobnou komisiou na Slovenskej komore stavebných inžinierov. Z uvedeného vyplýva, že energetickú certifikáciu nebude môcť vykonávať energetický audítor, ktorý bude ustanovený podľa zatiaľ len pripravovaného zákona o energetickej efektívnosti. Podľa čl. 12 smernice č. 2006/32/ES o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách sa na budovy nevzťahuje energetický audit, ale energetická certifikácia budov, ktorá sa vykonáva na základe implementácie smernice č. 2002/91/ES o energetickej hospodárnosti budov. Existuje ešte jeden veľký rozdiel medzi energetickým auditom a energetickou certifikáciou budov. Energetický audit môže energetický audítor vykonať akýmkoľvek spôsobom dohodnutým zmluvou uzavretou medzi objednávateľom a audítorom. Energetický certifikát budovy môže odborne spôsobilá osoba vykonať iba výpočtom energetickej hospodárnosti budov podľa jednotnej metodiky postupmi vyplývajúcimi z európskych noriem. Energetický audítor a odborne spôsobilá osoba majú jednu povinnosť rovnakú, musia navrhnúť opatrenia. Odborne spôsobilá osoba ich musí uviesť do energetického certifikátu budovy a tiež vyčísliť percento zníženia potreby energie vplyvom uplatnenia vybraných opatrení.
Aké budú poplatky za vystavenie energetického certifikátu?
Poplatky za spracovanie nie sú a pravdepodobne nebudú regulované. Sú a budú predmetom dohody medzi objednávateľom a odborne spôsobilou osobou.
Bude sa dodržiavanie povinnosti energetickej certifikácie kontrolovať a aké budú sankcie za nesplnenie tejto povinnosti?
Podľa § 10 zákona štátny dozor na dodržiavanie povinností súvisiacich s energetickou hospodárnosťou a energetickou certifikáciou budov vymedzených zákonom bude vykonávať Štátna energetická inšpekcia. Podľa § 12 zákona č. 555/2005 Z.z. sa vlastník budovy dopustí priestupku tým, že neobstará energetický certifikát, hoci je na to podľa zákona povinný. Za priestupok je podľa zákona možno uložiť pokutu 20 000 Sk. Úhrada pokuty neoslobodzuje vlastníka od povinnosti zaobstarať energetický certifikát budovy.
Ako ovplyvní povinnosť energetickej certifikácie projektantov, stavebníkov a užívateľov budov?
Podľa zákona č. 555/2005 Z. z. je projektant povinný minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nových budov zahrnúť do projektovej dokumentácie na stavebné povolenie alebo na povolenie zmeny stavby. Nová budova musí spĺňať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nových budov určené technickými normami. Ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné, minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nových budov musí spĺňať aj existujúca budova po uskutočnení jej významnej obnovy. Znamená to, že projektant už v úrovni návrhu (projektového riešenia na stavebné povolenie) musí navrhnúť riešenie, ktorým by sa po zhotovení stavby s dodržaním podmienok uvádzaných v projektovej dokumentácii dosiahli hodnoty vymedzujúce globálny ukazovateľ hodnotenia najviac v hornej hranici energetickej triedy B. Horná hranica energetickej triedy B kvantifikovaná pre jednotlivé kategórie budov zo škály hodnotenia danej triedami A-G je minimálnou požiadavkou na energetickú hospodárnosť budov. Energetická certifikácia by preto mala ovplyvniť aj kvalitu zhotovovania stavieb. Stavebník má na základe uvádzaných hodnotení možnosť overiť si kvalitu a dodržiavanie predpisov v oblasti potreby energie na užívanie stavieb ako aj energetickej úspornosti príslušného diela. Úroveň energetickej hospodárnosti budovy ovplyvní náklady na energiu pri užívaní stavby.
Text: prof. Ing. Zuzana Sternová, PhD.
Foto: Holzverbunbau, Internorm
