Media/ST
Upútavka

Konštrukčné riešenia pasívnych domov

Konštrukčné riešenia pasívnych domov

Investičné náklady na stavbu nízkoenergetického alebo pasívneho domu v Nemecku či Rakúsku, kde sa takýchto domov stavajú už tisícky, sú približne o 5 až 10% vyššie oproti tamojšiemu priemeru. Na Slovensku je zatiaľ cenový rozdiel podstatne väčší. Jedná sa však o efektívne riešenie, a pri rastúcich cenách energií aj o dobrú investíciu do budúcnosti.

Výstavba pasívneho domu nie je jednoduchá, ale stavať nové či prestavovať staré domy podľa rýchlo zastarávajúcich požiadaviek a s využitím polstoročie starých technológií je mrhanie finančných prostriedkov. Nie sme dosť bohatí na to, aby sme mohli stavať „lacno“. A ak hľadíme do budúcnosti, pasívny dom je tá najlepšia alternatíva. Na nasledujúcich stranách predstavíme rôzne technológie výstavby, ktoré možno využiť pre pasívne domy.

Pasívny dom je špecifický
Ak sa rozhodneme pre stavbu v pasívnom štandarde, dôležité je dohliadnuť na kvalitu návrhu i realizácie. Splnenie základných kritérií (ročná potreba tepla na vykurovanie podľa programu PHPP menej ako 15 kWh/m2 úžitkovej plochy domu, ročná potreba primárnej energie pod 120 kWh/m2 a výsledok testu vzduchotesnosti n50 pod 0,6 h-1) nie je samoúčelné, ale je podmienkou fungovania pasívneho domu. Dosiahnuté parametre uvádzame pri dokončených stavbách. Pri rozostavaných objektoch, či domoch bez uskutočneného záverečného testu vzduchotesnosti sa musíme uspokojiť s konštatovaním, že boli projektované s mernou potrebou tepla pod 15 kWh/m2 ročne. Rozumným opatrením je zmluvné zabezpečenie splnenia uvedených parametrov. Kontrola kvality blower-door testom je samozrejmou podmienkou realizácie pasívneho domu a nie je zbytočné doplniť ju aj o termovízne snímkovanie.

Modelový dom
Konštrukcie pasívneho domu môžu byť veľmi rôznorodé. Pre ich porovnanie vypracoval Inštitút pre energeticky pasívne domy návrh modelového domu, na ktorom je možné overiť jednotlivé technické riešenia a porovnať ich ekonomickú náročnosť i vplyv na životné prostredie. Prvá alternatíva využíva pórobetónové steny s doplnenou vonkajšou izoláciou. Postupne budú posúdené ďalšie riešenia, vrátane tých, ktoré v maximálnej miere využívajú prírodné materiály na konštrukcie, tepelné izolácie i doplnenie tepelnoakumulačnej hmoty. Analýza týchto porovnaní doplní naše skúsenosti z realizácie prvých pasívnych domov na Slovensku.

Krása v jednoduchosti
Tento dom v Miloslavove má sendvičové obvodové steny z masívnych tehál, ktoré preberajú nosnú a tepelnoakumulačnú funkciu, kým vonkajšia tepelná izolácia minimalizuje tepelné straty. Vápennopieskové tehly sú v zahraničí bežným stavebným materiálom a v súčasnosti sú dostupné už aj u nás. V prípade stavby v Miloslavove použili aj ľahké dutinové betónové bloky. Uvedené materiály vyžadujú v päte steny prerušenie tepelného mosta k základu (použité bolo penové sklo) a spravidla je nutná montáž okien až v rovine izolácie. Tu využili rámy z osb-dosiek (pre jednoduchšiu montáž rámov s trojstupňovým tesnením) a podopreli ich antikorovými konzolami. Dvojplášťová pultová strecha spoľahlivo odoláva rôznym poveternostným podmienkam. Plastové okná v tomto prípade dobre zodpovedajú charakteru stavby. Kompozíciu hmôt domu dopĺňa nevykurovaná garáž s odkladacími priestormi.

Zachovanie pôvodnej architektúry
Dom v staršej časti Veľkého Bielu svojím architektonickým riešením reaguje na pôvodnú zástavbu štvrte i na danosti veľmi úzkeho a malého pozemku. Stojí na mieste domu, ktorý mal byť pôvodne začlenený do stavby, ale jeho zlý technický stav to znemožnil. Pri veľmi malých domoch je dosiahnutie pasívneho štandardu oveľa náročnejšie než pri väčších stavbách. Nie je tu priestor na kompromisy, ku ktorým nás tlačia priestorové, technické či finančné obmedzenia. Dom vo Veľkom Bieli je zaujímavý riešením drevenej nosnej konštrukcie zo skriňových nosníkov s vloženou tepelnou izoláciou (použitá bola minerálna vlna). Schodište je vysunuté do medzipriestoru na južnej strane domu, vďaka čomu možno prízemie i poschodie využívať ako samostatné byty.

Motív výhľadu
Konštrukčným systémom použiteľným pri stavbe pasívnych domov sú polystyrénové tvárnice, ktoré tvoria stratené debnenie železobetónovej konštrukcie. Dom v bývalých vinohradoch v Svätom Jure ponúka pekný výhľad, ktorý si investor vychutnáva zo zimnej záhrady. Jej klasické riešenie však pre pasívne domy nie je vhodné, preto bola veľkoryso nahradená zasklenou halou cez dve podlažia v ťažisku dispozície (bezrámová konštrukcia zasklení je spolu s oknami dodaná z Rakúska). Pomocné priestory domu sú zarezané do svahu, takže stavba nepôsobí mohutným dojmom. Simuláciou oslnenia domu v rôznych obdobiach bolo optimalizované zatienenie južných zasklených plôch konštrukciou balkóna a presahom strechy. Napriek tomu sú však použité aj vonkajšie žalúzie s cieľom zabezpečiť letnú tepelnú pohodu aj bez klimatizácie. K naplneniu tohto cieľa napomôže aj využitie zemného výmenníka v súčinnosti s vetracou jednotkou s rekuperáciou tepla a cirkulačným režimom.

Konvenčný koncept
Rodinný dom v Miloslavove má byť pasívnym domom. Zatiaľ sa v ňom neuskutočnilo záverečné meranie vzduchotesnosti, pretože prvý blower-door test v štádiu výstavby odhalil viacero už odstránených nedostatkov. Tehlové steny, ktoré sú zaizolované minerálnou vlnou v drevenom rošte, sú konzervatívnejším konštrukčným riešením. Tepelný most je od základu prerušený pásom penového skla. K dobrým vlastnostiam domu prispelo aj použitie kvalitných, pre pasívne domy certifikovaných drevohliníkových okien. Zaujímavá je dôsledná južná orientácia domu. Celá stavba je oproti hranici pozemku mierne natočená. Uličnú čiaru stále sleduje línia garáže, výstupok kuchyne a steny pri východnej terase. Balkóny a pergolu drží samonosná drevená konštrukcia. Rozšírením obytného priestoru bude terasa na tienistejšej východnej strane domu. Galéria, ktorá ponúka efektný priehľad do obývacej izby, je z hľadiska vyhodnocovania energetickej náročnosti hendikepom domu.

Prostá drevostavba
Rozostavaný dom v Bielom Kostole je typickým príkladom dreveného pasívneho domu s difúzne otvorenými obvodovými konštrukciami. Pod sadrokartónovým obkladom obvodových stien je inštalačná vrstva, osb-doska z vnútornej strany a paropriepustná drevovláknitá doska z vonkajšej strany. Vertikálne konštrukcie vymedzujú priestor pre celulózovú tepelnú izoláciu. Nosné drevené stĺpiky majú minimalizovaný tepelný most. Vonkajšiu povrchovú úpravu bude tvoriť prevažne tenkovrstvá omietka. Najväčšie zasklené plochy v obývačke sú orientované presne na juh. Výklenok oživuje architektonickú kompozíciu, ktorú ešte dotvoria pristavané drevené konštrukcie (balkón, terasa, pergola, sklady).

Efektné riešenie
Tento dom pri Senci mal širšiu publicitu, pretože bol dokončený v čase, keď bola v Bratislave 2. medzinárodná konferencia Energeticky pasívny dom. Jedná sa o dom, ktorý spĺňa najčastejšie uvádzané kritérium pasívneho domu – ročná potreba tepla na vykurovanie je
14,8 kWh na m2 úžitkovej plochy. Nameraný stupeň vzduchotesnosti 0,82 zodpovedá požiadavkám pre nízkoenergetické domy a vypočítaná potreba primárnej energie je 120 kWh/m2 za rok. Nosné steny tvorí kombinácia masívnej a drevenej konštrukcie. Dom sviežou hmotovou kompozíciou reaguje na nie optimálnu orientáciu pozemku a ponúka nadštandardný komfort bývania. Drevené okná (certifikované pre pasívne domy) sú z Rakúska. Hrubé tepelné izolácie stien a strechy tvorí kombinácia celulózových vločiek a minerálnej vlny. Rovnako ako pri všetkých pasívnych domoch je samozrejmosťou vetrací systém s rekuperáciou tepla a významnou súčasťou technického riešenia je ohrev vody slnečnými kolektormi.

Text: Ing. Arch. Henrich Pifko
Foto: H. Pifko, J. Bondora, B. Kierulf, M. Lešinský

Tento článok vyšiel v publikácii Ekobývanie 2008

Objednať časopis EKObývanie
Galéria k článku
GalériaGalériaGaléria