Nedocenená dažďová voda
Človek sa pri stavaní svojho obydlia odnepamäti usádzal tam, kde bol prameň. Keď prameň vyschol, vykopal studňu a čerpal vodu. Keď studňa vyschla, prehĺbil ju, aby získal vodu. Prehlboval ju dovtedy, kým nebolo jednoduchšie priviesť vodu od ďalšieho prameňa.
Človek za posledných 100 rokov rozvojom svojich sídiel vybudoval rozsiahle privádzače vody do obydlí na veľké vzdialenosti a zároveň odvádzače odpadovej i dažďovej vody do najbližšieho vodného toku. Dlhodobým využívaním podzemnej vody spolu s kanalizovaním dažďovej vody zo striech a spevnených plôch a následným vypúšťaním odpadových i dažďových vôd do riek, sa prostredie ľudských sídiel postupne vysušovalo. V súčasnosti je situácia natoľko vážna, že je takmer neudržateľná.
Zapečetanie povrchu
Prečo je teda potrebné zadržiavať dažďovú vodu na svojom pozemku? Z viacerých dôvodov. Hlavným je, že vplyvom zapečatenia zemského povrchu výstavbou rodinného domu ubúda voda z malého vodného cyklu. Napríklad, zo štandardného rodinného domu s 200 m2 zastrešených plôch a 100 m2 spevnených plôch sa ročne odkanalizuje minimálne 150 m3 dažďových vôd. Tento objem ubúda každým rokom z malého vodného cyklu a pribúda v oceáne. Pred výstavbou rodinného domu vsakovala dažďová voda do pôdy, doplňovala zásoby podzemných vôd a svojím výparom z pôdy vylepšovala mikroklímu.
Ubúdanie vody
Pri výstavbe, či už rodinných domčekov alebo iných objektov, ktoré „pečatia“ zemský povrch, je nevyhnutné vytvoriť náhradné riešenie, ktoré dokáže pozbierať dažďovú vodu a následným výparom ju vrátiť do malého vodného cyklu. Ak sa na Slovensku nachádza napríklad 500-tisíc rodinných domov, potom z malých vodných cyklov môže ročne ubudnúť približne 75 miliónov m3 vody. Okrem negatívnych dopadov na životné prostredie musia vlastníci domov zaplatiť okolo 75 miliónov eur ročne vodárenským spoločnostiam za odkanalizovanie dažďovej vody.
Viac sa dočítate na strane 170 – 173
TEXT: Ing. Michal Kravčík, CSc.
FOTO: archív autora a redakcie
