solarne mesta v europePrírodné ekosystémy sú dotované energiou, dopadajúcou na Zem zo základného primárneho zdroja, zo Slnka. Každý prirodzený uzavretý systém, ktorým energia preteká, sa mení tak dlho, až sa vyvinie ustálená zostava s autoregulačnými mechanizmami.

Fungovanie človekom vytvorených ekosystémov zatiaľ neprebieha tak efektívne, ako sa to deje v prírodných ekosystémoch. Mestá na svoje fungovanie spotrebovávajú až 70 – 80 % z celkovej vyrobenej energie, z čoho väčšina sa využíva na výstavbu budov a infraštruktúry a na zabezpečenie obývateľnosti vo vytvorenom prostredí – hlavne na tepelnú pohodu (vykurovanie alebo chladenie), vetranie, svietenie a na pohon technických zariadení a strojov v budovách. Najväčším zdrojom nepriamych skleníkových emisií sú budovy, druhým najväčším sú dopravné prostriedky. Pre udržateľnú budúcnosť sú nutné kroky smerujúce k zníženiu dopadu mestských oblastí na globálnu klímu. Kľúčová úloha znie – znížiť emisie uhlíka!



Brundtlandské mestá aj na Slovensku

Mestá ako hlavný znečisťovateľ sú si vedomé svojej zodpovednosti, a preto v 90. rokoch 20. storočia vznikli rôzne iniciatívy, ktoré si kládli za cieľ znížiť dopad mestských oblastí na globálnu klímu. Jedným z prvých bolo hnutie Brundtlandských miest, ktorého účastníkom je od roku 1990 aj slovenské mesto Rajec. Sieť Brundtlandských miest (Brundtland City Energy Network) spája mestá a veľkomestá v Európe, s cieľom znížiť spotrebu energie. Účastnícke mestá vytýčený cieľ realizovali najmä na úrovni najväčšieho konzumenta energie – budov.

Zamerali sa na objekty postavené z verejných zdrojov, čo znamená hlavne znižovanie straty energie lepšie izolovanými obvodovými konštrukciami, kontrolovaným vetraním a využitím ďalších racionalizačných opatrení (rekuperácia). Využívanie obnoviteľných zdrojov energie predstavovalo doplnok k spomínaným racionalizačným opatreniam. Ďalšie projekty, ktoré si kládli za cieľ zníženie skleníkových emisií unikajúcich do atmosféry, sa už vo väčšej miere orientovali na využitie obnoviteľných zdrojov energie, hlavne na solárnu energiu.


Viac sa dočítate na strane 84 – 89

TEXT prof. Ing. arch. Julián Keppl, PhD.
FOTO Adam Mork, Solar City, archív redakcie

Tento článok vyšiel v publikácii Ekobývanie 2011

 
{ppgallery}stories/fotky-k-clankom/solarne_mesta_v_europe/galeria{/ppgallery}

ZDIEĽAJTE NÁS