prirodne zahradyKomerčne dopestované ovocie a zelenina poskytujú iba časť potrebných živín a navyše sú zdraviu škodlivé vysokým obsahom rezíduí.

Súčasná ekonomická situácia môže ľudí opäť motivovať k produkcii zeleniny a ovocia vo vlastnej záhrade, vráti ich späť k pestovaniu a k čiastočnému samozá­sobovaniu. Našou snahou je vyzdvihnúť význam samozásobovania vlastnými potravinami a ukázať možnosti a význam vytvorenia zdravých a krásnych prírod­ných záhrad.

Prírodná záhrada vám vráti to, čo jej dáte. Pokiaľ k nej budete pristupovať starostlivo, s citom a láskou, vyvarujete sa akejkoľvek chémie a zbytočných technických zásahov, ponecháte priestor pre prírodu, budete sa tešiť z bohatej a zdravej úrody akú v hypermarketoch určite nekúpite...

Prečo prírodná záhrada práve teraz

Stále častejšie sa stretávame s monotónnymi pozemkami, kde pestrú záhradu nahradila trávniková púšť, prešľachtené tuje a plastový bazén pred domom. Tieto plochy (nemôžem ich nazvať záhradami) neslúžia ľuďom, ale ľudia slúžia svojim pozemkom a najmä firmám a obchodom, ktoré ich zásobujú „fantastickými" mašinkami, travinami a okrasnými kríkmi, hnojivami či postrekmi. Vtáčí spev a bzučanie včiel nahradili vrčiace kosačky, vôňu kvetín nahradil pach benzínu. Nevychutnáte si tu čerstvé ovocie či zeleninu, nevidíte pestré motýle a kvety. Je najvyšší čas rozprávať o tom, čo je to záhrada, aký je jej zmysel a aký nekonečný úžitok nám môže priniesť. Ako a prečo by sme si mali navrhnúť a vytvoriť prírodnú záhradu? Je to jednoduché. Lebo je krásna, zdravá a príjemná na pohľad. Okrem toho je bohatá na pocity a všetky vnemy, ktoré ľudia potrebujú. Navyše poskytuje množstvo možností na získanie zdraviu prospešných potravín. Skôr než sa pustíme do rozmeriavania záhrady a navrhovania hriadok, poprechádzajme sa pomaly po pozemku a pozorujme rastliny, ktoré v záhrade rastú. Pozorujme jednotlivé druhy, ich zoskupenie, počet jedincov. Napovedia nám veľa o kvalite pôdy, ktorá môže byť aj v rámci jednej záhrady mnohoraká. A tiež o „poriadku a usporiadaní" v prírode, ktoré sú často v kontraste s naším „ľudským" zmyslom pre poriadok. Nie je dôležité, aký veľký pozemok máme k dispozícii. Aj na malej ploche môžeme vytvoriť stabilnú, peknú, pestrú, zaujímavú a úrodnú ekoplochu.


Funkcie prírodnej záhrady


1. Otvorená záhrada – verejnosť, komunita, škola môžu záhradu nielen navštevovať, ale formou kurzov a tréningov si majú možnosť vyskúšať vybudovanie praktických prvkov, ktoré umožňujú a uľahčujú biopestovanie.

2. S emenná banka – pestujú a rozširujú sa tu semená miestnych odrôd aj menej známych a odolných druhov zeleniny a ovocia.

3. Zdroj potravín – stromy a rastliny v produkčnej časti produkujú ovocie a zeleninu, ktoré je možné konzumovať počas vegetačnej sezóny a čerstvé používať v kuchyni. Dajú sa jed­noducho uskladniť sušením alebo sterilizovaním či pasterizovaním.

Zásady ekologického pestovania rastlín – využívanie prirodzených vlastností pôdy – hnojenie kompostom – využívanie alelopatie (vzájomná podpora rastlín) – zelené hnojenie – nastielanie a mulčovanie – biologická ochrana rastlín pred škodcami a chorobami – návrat vody na pozemok (napríklad v podobe prírodných jazierok)

Praktické zásady používané v permakultúre

Trvalé porasty

Spoločenstvá trvaliek alebo „samosejok" zabezpečia porast, ktorý bude fungovať a žiť svojim vlastným životom bez výraznejších zásahov. Ako príklad uvediem slnečný vápencový svah. Materina dúška, tymián, pamajorán, myší chvost a ďalšie druhy žijú v harmónii, spolu so živočíchmi, bez toho, aby sa o ne niekto staral. Takéto spoločenstvo si ľahko vytvoríte na pár metroch štvorcových. Vhodná kombinácia trvaliek a prikrytie pôdy mulčom – nástielkou (napríklad z posekanej trávy) zaručia, že ekoplocha bude vyžadovať minimálnu údržbu. Jedným z najvhodnejších spôsobov využitia obmedzenej plochy je tzv. bylinná špirála. Vyjadruje stúpajúcu alebo klesajúcu energiu, ale môže to byť aj model krajiny so všetkými jej zložkami – od údolia s vodnou plochou cez podhorské oblasti až po vrchol kopca. Obsahuje slnečné aj zatienené, suché aj vlhké plochy. Špirála vytvára rôzne mikroklímy, prípadne aj niky pre pestré druhy rastlín s rôznymi nárokmi na vlhko a svetlo. Vďaka tomu môžete na malej ploche pestovať a pozorovať tieňomilné, svetlomilné, suchomilné, vlhkomilné aj vodné rastliny.

Kombinácia prostredí

Vďaka kombinácii vodnej plochy a suchej plochy môžete pozorovať ich vzájomný vplyv, prechody medzi systémami a rozdiely medzi nimi. Hraničné oblasti v miestach, kde sa stretáva suchá plocha s vodnou plochou sú najpestrejšími a najprodukčnejšími ekosystémami.

Vodné plochy


Vodné plochy na ekologicky stabilnom území by mali tvoriť aspoň 10 % z celkovej plochy. Nájdite miesto na záhradné jazierko aj vtedy, ak je vaša záhrada menšia. Je to jedinečný ekosystém, v ktorom môžete pozorovať život mnohých organizmov v prirodzenom prostredí. Priláka obojživelníky (skokany, ropuchy, kunky) a umožní im prirodzene sa rozmnožovať. Vytvára priestor pre vážky, šidlá, komáre, vodný hmyz, slimáky a zároveň je zdrojom vody pre vtáky a ďalšie živočíchy. Jazierko by malo mať plytšiu, strednú aj hlbokú časť, aby sa v ňom vytvorila mikroklíma a podmienky pre život rozmanitých foriem života.


Aleopatia


Aj na malej ploche môžete vysadiť spolu rastliny, ktoré sa vzájomne podporujú v raste a ochraňujú sa pred škodcami. Väčšina aromatických bylín napríklad odpudzuje škodcov.

Biotopy

Dva rôzne biotopy, jazierko a citlivo spravovaná suchá ekoplocha, sa za krátky čas stávajú domovom pre rôzne živočíchy (vážky, žaby, motýle, jašterice atď.). Každý z nich má v tomto ekosystéme svoj význam a miesto.

Užitočné rastliny


Väčšina rastlinných druhov, ktoré sú pestované na ekoploche dáva mnohoraký úžitok: môžete ich zjesť (čerstvá bazalka pravá, žerucha siata alebo vňaťový petržlen záhradný), použiť ich ako liek (šalvia lekárska, materina dúška) alebo ako korenie (pamajorán obyčajný, dúška tymiánová, saturejka záhradná). Vyskytujú sa tu i okrasné (napríklad skalničky) a aromatické rastliny (levanduľa úzkolistá, marolist väčší).

Estetika


Všetko, čo človek robí, by malo byť nielen funkčné, ale aj pekné a malo by prinášať určitý vyšší princíp – hodnotu, ktorá nás presahuje. Pozorovanie pekných vecí nás robí lepšími. Ekoplocha umožňuje pozorovať nielen detaily rastlín a živočíchov, ale aj ich vzájomnú harmóniu. Vznikajú tu prírodné vzory, kombinácie tvarov a farieb. Preto je ideálne umiestniť, napríklad pri jazierku aj nízku lavičku, na ktorej budete s radosťou sedávať a pozorovať dianie okolo seba.

Recyklácia


Pri budovaní ekoplochy sa snažte využiť najrôznejšie druhotné suroviny: stavebnú sutinu na navŕšenie základu špirály, starú pneumatiku alebo fóliu na jazierko. Ideálne je mať v blízkosti malé kompostovisko, kde premeníme odpad z kuchyne, papiere, lístie a podobný bioodpad na kompost, ktorý zlepšuje úrodnosť pôdy. Pre skrášlenie ekoplochy je vhodný akýkoľvek prírodný materiál: starý peň, samorast, skaly. Drvená kôra alebo posekaná tráva poslúžia na nastielanie (mulčovanie) pozemku a ako ochrana pred zaburinením a vysušením.

Žiadna chémia


Pri výstavbe a údržbe ekoplôch sa nepoužívajú žiadne jedy a chemikálie. Umelé hnojivá a rôzne chemické prípravky „pre záhradkárov" by vykynožili väčšinu živočíchov na ekoploche a v jej okolí. Zvyšky chemikálií by sa dostali do vášho tela pri používaní bylín a zeleniny v kuchyni.

Úkryty


Súčasťou ekoplochy sú okrem rastlín aj živočíchy. Aby ste im pripravili čo najvhodnejšie podmienky, môžete využiť niektoré z nasledujúcich možností:

pri ekoploche alebo priamo na nej vytvorte skalku, na ktorej sa môžu vyhrievať jašterice,
v okolí umiestnite kôpku raždia, ktorá poslúži ako úkryt ježkovi a jaštericiam,
využite kus práchnivého dreva na prilákanie hmyzu (lumčíky, divé včely),
vybudujte jazierko pre obojživelníky, vodné slimáky, hmyz a vtáctvo,
trubičky menšieho priemeru (1 cm) zapichnuté do zeme osídlia čmeliaky,
múrik z ílu (nepálených tehál), prikrytý strieškou pritiahne hmyz, ktorý hniezdi v sprašových stenách (divé včely, murárky a kutavky),
na stromy zaveste vtáčie búdky pre sýkorky, brhlíky a ďatle.


TEXT a FOTO Silvia Szabóová


Viac sa dočítate na str. 148-153

Tento článok vyšiel v publikácii Ekobývanie 2012


{ppgallery}stories/fotky-k-clankom/prirodne_zahrady_na_slovensku_ozivaju/galeria{/ppgallery}

 

ZDIEĽAJTE NÁS