Zelená alternatíva
Pasívne domy začínajú byť na Slovensku populárnym pojmom. Iste aj preto, že úspory energie v prevádzke domu šetria nielen životné prostredie, ale finančné prostriedky. Žiaľ, na Slovensku nie je veľa príkladov pasívnych domov, kým v Nemecku či Rakúsku sú ich rádovo tisíce. Nájdeme tu aj veľké stavby, školy, administratívne budovy, kultúrne centrá.
Prvý pasívny dom
Majitelia pasívneho domu v Stupave na upätí Malých Karpát vo svojom dome už bývajú, aj keď nie je ešte celkom dokončený. Jeho architektonickú kompozíciu doplní niekoľko pristavaných prvkov. Dom spĺňa medzinárodne uznávané kritéria pasívneho domu, sformulované v Passivhaus Institut Darmstadt. Fotografie z realizácie tejto neobvyklej stavby sú zaujímavejšie než vizualizácia jeho výslednej podoby. Ukazujú aj tie konštrukcie domu „blízkeho prírode“, ktoré sú dnes skryté v stenách či podlahe domu. Popri energetickej nenáročnosti je budova charakterizovaná aj drevenou nosnou konštrukciou a zohľadnením požiadaviek stavebnej biológie.
Kritériá pasívneho domu – merná potreba tepla na vykurovanie pod 15 kWh/m2a – miera vzduchotesnosti n50 pod 0,6 h-1 – potreba primárnej energie pod 120 kWh/m²
Prírodné materiály
Architekti Z. Kierulfová a B. Kierulf navrhli stavbu s cieľom dosiahnuť štandard energeticky pasívneho domu. Využili k tomu konštrukciu montovanej drevostavby s nadštandardnou izoláciou a masívnymi vnútornými konštrukciami. Dom s úžitkovou plochou 173m2 má jednoduchý tvar. Okná orientované prevažne na juh umožňujú pasívne solárne zisky, ktoré spolu s vnútornými tepelnými ziskami z prevádzky domu zabezpečujú pokrytie väčšiny jeho tepelných strát. Riziko prehrievania v lete zníži pergola na južnej strane. Drevená stĺpiková konštrukcia obvodových stien je z vnútornej strany opláštená osb doskami s prelepenými stykmi. Vonkajší plášť je z difúzne otvorených drevovláknitých dosiek a dutina medzi nimi je vyplnená celulózovou izoláciou. Z vonkajšej strany je konečnou povrchovou úpravou tenkovrstvá omietka a dubový obklad bez chemickej ochrany. Na vnútornej strane týchto stien je inštalačná vrstva z nasucho kladených nepálených tehál. Väčšina vnútorných povrchov stien má masívne hlinené omietky. Nepálené tehly sú aj v strope nad prízemím. Masívne konštrukcie spolu s podlahovou doskou prízemia vytvárajú tepelnoakumulačnú hmotu, ktorá tlmí výkyvy teplôt a zabezpečuje letnú tepelnú pohodu aj bez klimatizácie.
Konštrukčné zásady vedú k úsporám
Väčšina použitých materiálov pochádza z obnoviteľných zdrojov. Ich výroba je energeticky nenáročná a po uplynutí životnosti sú dobre recyklovateľné. Hrúbka tepelnej izolácie stien je 36 cm, strecha má ešte 10 cm minerálnej vlny navyše. Izoláciu podlahy tvorí 22 cm penového polystyrénu. – U stien je 0,88-0,91 – U stechy je 0,81 W/m2K – U podlahy k zemine je 0,153 – U skla je 0,59 – U okien je 0,8 W/m2K
Masívne drevené okná sú zasklené trojsklom. Skladovacie priestory z neomietaných vápennopieskových tehál sú umiestnené mimo vykurovanej časti domu a prístrešok pre dve autá bude mať na údržbu nenáročnú zelenú strechu. Vetranie, vykurovanie a prípravu teplej vody v tomto dome zabezpečuje kompaktná rekuperačná vetracia jednotka s integrovaným tepelným čerpadlom. Predhrievanie (v lete ochladenie) vetracieho vzduchu umožňuje zemný výmenník tepla v soľankovom prevedení s nepriamym ohrevom.
Vďaka prístupu investora vznikla sympatická a dobre fungujúca budova so zdravým a príjemným vnútorným prostredím. V podstate bežná stavba, bez architektonických či technických výstrelkov si vďaka malému množstvu energie zabudovanému v konštrukciách a veľmi nízkym prevádzkovým nákladom zaslúži označenie „architektúra ohľaduplná k prostrediu“.
Text: Ing. Arch. Henrich Pifko
Foto: B. Kierulf
