Poruchám kondenzačných kotlov možno predísť
Aký typ kotla si vybrať na vykurovanie a ohrev teplej vody z hľadiska bezpečnosti, ekonomiky prevádzky a ekológie je dobré vedieť skôr, ako sa pustíme do návrhov vykurovacej sústavy v novostavbe alebo do rekonštrukcie domu.
Dimenzovanie výkonu kotla závisí od veľkosti priestoru, tepelno-technických vlastností stavby a od spotreby teplej vody. Dôležitým faktorom môžu byť aj meniace sa požiadavky užívateľov domu, ktoré súvisia so zmenami v ich živote – prírastok do rodiny či naopak odchod detí do vlastných bytov, budovanie prístavby. Ak kotol svojím výkonom nedokáže zabezpečiť dostatočné množstvo tepla a teplej úžitkovej vody, riešením je jeho výmena.
Efektívny a úsporný
Pri nákupe nového zariadenia je vhodné zvoliť kondenzačný kotol, ktorý je technologicky vyspelejší, spoľahlivejší a najmä ekologickejší ako klasicky konštruovaný kotol. Hoci je drahší a vyžaduje si pravidelnú starostlivosť, investícia sa rýchlo vráti v podobe úspor, ktoré môžu predstavovať 30 až 40 %. Množstvo spalín spolu s energetickou efektívnosťou sú hlavnými kritériami, ktoré rozhodujú o energetickej známke budovy, a teda aj o jej hodnote. Obavy, že kondenzačný kotol nie je vhodné napojiť na starší vykurovací systém sú zbytočné. Keď treba vyvinúť vyššiu teplotu, napríklad pri ohreve vody, dokáže zariadenie bez problémov fungovať ako bežný kotol. Pri nízkoteplotnom režime však funguje oveľa efektívnejšie a úspornejšie ako ten tradičný.
Tvrdosť vody
Najčastejšie poruchy kotla spôsobuje nadmerná tvrdosť vody. Hoci kvalita vyhrievacej vody musí zodpovedať STN 07 7401, v praxi sa tomuto ustanoveniu nevenuje pozornosť. Najmä zákazníci, ktorí sami seba považujú za dostatočne kompetentných, používajú na dopúšťanie vykurovacej sústavy nevhodnú vodu. V malom množstve to nemusí spôsobiť problém, ale často sa pri výmene výhrevného telesa alebo len jedného ventilu vypúšťa vyhrievacia voda z celej sústavy. Pri opätovnom napustení sa tam často dostane aj nadmerná dávka nerozpustených solí, ktoré sa pri prevádzke kotla vylučujú na teplovýmenných plochách výmenníkov kotla. Vzniknutý vodný kameň má oveľa menšiu tepelnú vodivosť ako kov výmenníka. Preto v mieste zväčšenej hrúbky usadenín sa teplo z kovového výmenníka tak rýchlo neodvádza, plocha sa prehrieva a po čase sa môže prepáliť alebo prasknúť. Pred týmto procesom nie je chránený ani výmenník zo špeciálnej ocele, ušľachtilej nerezovej ocele či liatiny.
Zatekanie kondenzátu do kotla
Snaha získať z paliva čo najviac energie vedie konštruktérov kotlov k ochladzovaniu spalín v maximálnej možnej miere. Ich nižšia teplota v zariadení potom spôsobuje, že vodné pary vzniknuté spaľovaním plynu kondenzujú aj v spalinových cestách a vzniknutý kondenzát steká smerom ku kotlu. V priaznivých podmienkach sa môže opätovne odpariť. V prípade automatickej regulácie po vypnutí horáka rýchle poklesne teplota a kondenzát môže stiecť až do kotla. Jeho chemická agresivita zničí celé časti kotla, vrátane plášťa a ako prvý je v rade väčšinou odťahový ventilátor. Pritom by stačilo umiestniť len na vhodné miesto do spalinového potrubia odvod kondenzátu.
Odvod kondenzátu je dôležitý
Kondenzačný kotol síce potrebuje iný komín ako klasický, dá sa to však vyriešiť bez väčších investícií, vložením plastových trubiek do tradične riešeného komína. Faktom zostáva aj to, že z kondenzačného kotla tečie – z metra kubického spaľovaného plynu vznikne zhruba 1,5 litra kondenzátu, ktorý musí ísť do kanalizačného systému. Množstvo kondenzovanej vody môže byť na príťaž v domoch, kde splašky putujú do septiku a v kotolniach, ktoré nemajú kanalizačný odtok. To však už dnes nie je problém vyriešiť.
Text: Stanislava Murínová
Foto: Protherm
