Nový trend - slnečná energia
Na zemský povrch dopadne len 47% z celkového množstva energie, ktorú Slnko vyprodukuje. Slovensko jej tak prirodzene získa za hodinu asi 200-násobne viac ako jeho obyvatelia potrebujú. Využívanie solárnej energie je odpoveďou na nezávislé a finančne výhodné riešenie prípravy ohriatej pitnej vody a prikurovania. Práve pri príprave OPV môžno ušetriť až 70 % nákladov.
Pôvodne sa slnečná energia zdala byť nevyužiteľná pre svoju vysokú cenu. Zlepšením technológie sa vďaka prakticky nulovému dopadu na životné prostredie získava prostredníctvom slnečných kolektorov.
Ohrievanie teplej vody
Príprava teplej vody je po vykurovaní druhou najvyššou položkou, ktorú ročne zaplatí priemerná domácnosť. Pri úvahách o možnej inštalácii slnečných kolektorov je dôležité zvážiť, akú dennú spotrebu teplej vody majú obyvatelia domu. Ak je štvorčlenná rodina zvyknutá sa len sprchovať, je požadovaná spotreba teplota teplej vody nižšia. Kým na kúpanie človek spotrebuje v priemere 150 l vody s teplotou 40° C, na sprchovanie minie len 40 až 60 l. Solárne teplo na prípravu teplej úžitkovej vody ušetrí náklady na prevádzku aj zariadeniam, ktoré potrebujú veľa teplej vody. Ide o hotely, ubytovne, práčovne, čistiarne, umývačky áut, reštaurácie, poľnohospodárske farmy a podobne.
Jednoznačne cenovo najvýhodnejším spôsobom zohrievania vody v bazénoch sú slnečné kolektory, pretože požadovaná teplota je tesne nad teplotou okolia. No a každý plavec privíta, že si takto o pár dní či týždňov bez nákladov predĺži kúpaciu sezónu. Po celkovom zhodnotení výsledkov, odborníci hovoria o návratnosti investícií v priebehu 10 rokov a ak sa solárny systém používa aj na ohrev vody v bazéne, je to približne o tri roky menej. Naviac, rodinný dom sa môže medzi aprílom a októbrom úplne spoľahnúť na energiu zo slnka.
Nízkoteplotný vykurovací systém
Slnečná energia môže pokryť približne 15 % až 30 % ročných energetických potrieb dobre izolovaného domu a nízkoteplotného vykurovacieho systému, ako je podlahové, stenové alebo stropné kúrenie. Teplota vykurovacej vody na spiatočke z bežných rádiátorov je 40 až 60° C, zo stenového alebo podlahového vykurovacieho systému môže byť pri porovnateľnom tepelnom výkone 25 až 30° C. V zimnom období môžu slnečné kolektory pracovať pri nižších stredných teplotách a menších stratách tepla a využívať tak efektívnejšie aj nízke intenzity slnečného žiarenia. Nezanedbateľné je aj predĺženie životnosti kotla, ktorý sa v lete prakticky nevyužíva, čo predlžuje jeho životnosť až na dvojnásobok.
Solárne kolektory, krytina, vykurovanie
Kolektory možno kombinovať s akýmkoľvek typom strešnej krytiny, môžu byť inštalované dokonca aj do existujúcej strechy. Keďže sú zapustené priamo v streche, nevznikajú nad domom žiadne rušivé konštrukcie. Majiteľ domu sa nemusí báť, že ochranná funkcia strechy bude narušená prechodmi potrubia či upevňovacími konzolami, ktoré by zvyšovali riziko zatekania. Len 1,5 až 2 m² solárneho kolektoru na osobu môže pokryť až 70 % ročnej spotreby teplej vody. Pri jeho inštalácii nie je nutné vopred vyberať technológiu do kotolne, pretože kolektory je možné kombinovaťso zásobníkmi úžitkovej vody i kúrením ľubovoľnej značky. Absorbérom je meď, ktorá pohltí až 95 % energie. Výrobok obsahuje štvormilimetrové tvrdené solárne bezpečnostné sklo s nízkym obsahom železa a ako izolácia je použitá päť centimetrová minerálna vata neuvoľňujúca plyny. Na strechu sa pripája 60 cm flexibilnými antikorovými trubkami z ušľachtilej ocele.
Solárne strechy nie sú žiadnym komplikovaným systémom a ich montáž na streche zaberie približne hodinu. Keďže solárne strechy predstavujú kompletný systém, kolektory sú inštalované súčasne s krytinou. Spoločnosť záujemcom bezplatne vypracuje cenovú kalkuláciu a odporučí špecializovanú firmu, ktorá systém kompletne nainštaluje a uvedie do prevádzky. Životnosť kolektorov je minimálne tridsať rokov s desaťročnou zárukou.
Rozmach vo využívaní Slnka
Kolektory neprodukujú exhaláty, neohrozujú ryby ani rastliny, nedezorientujú vtákov zvýšenou hladinou hluku a nerušia ráz krajiny a sú použiteľné aj v chránených krajinných oblastiach. Prvý slnečný kolektor zhotovil v roku 1767 Švajčiar Horacius de Saussur. Hoci jeho zdokonalená verzia s izolovaným rámom a medenými trubkami si do konca roku 1918 našla len štyritisíc majiteľov, o ďalších 23 rokov sa ich počet rozrástol o šesťdesiat tisíc. Skutočný boom v získavaní energie zo Slnka nastal po ropnej kríze a raste cien v roku 1973. V roku 2002 využívalo v susednom Rakúsku slnečnú energiu zhruba 160 tisíc domácností, čo prakticky znamená, že každý ôsmy rodinný dom mal namontovaný solárny systém. Hoci ich podnebie sa od nášho príliš nelíši, mnohí Slováci o efektívnosti kolektorov v našich oblastiach pochybujú. Slnečná intenzita však na Slovensku predstavuje asi 1100 kWh/m2 za rok, kým priemerná spotreba v obytných domoch je len asi 150 kWh/ m² na vykurovanie a 25-50 kWh/ m² na chod elektrospotrebičov a na varenie.
Text a foto: Bramac
