Media/ST
Upútavka

Dokonale využitá energia

Dokonale využitá energia

Energeticky pasívny dom nie je len módnym pojmom, ale v súčasnosti, keď ceny energií neustále rastú, je riešením, ako ušetriť tisíce korún za kúrenie a ohrev vody. Okrem toho má dom ideálne riešenie mikroklímy a vetrania.

Energeticky pasívne domy postupne pribúdajú v Čechách aj na Slovensku. V Rakúsku a Nemecku sú už tisícky takýchto stavieb a preto aj informácie o tejto problematike sa u nás objavujú najmä vďaka skúsenostiam zo zahraničia. Koncept výstavby energeticky pasívnych domov ( EPD) vznikol vďaka nadšeniu a vízii technikov. Skupina vedená Dr. Feistom postupne definovala parametre, ktoré by mal dom splniť, aby bol zaradený do kategórie EPD. Najznámejší údaj je povestná pätnástka, čo znamená, že merná ročná spotreba energie na kúrenie v kWh na jeden meter štvorcový podlahovej plochy je 15kWh/m2. Spotreba energie na temperovanie, prevádzku domácnosti a ohrev teplej úžitkovej vody je maximálne 42 kWh/m2.

Zabezpečenie tepelnej pohody
Do každého domu, aj energeticky pasívneho, je potrebné vo vykurovacom období dodávať energiu. Pri návrhu domu je možné po výpočte tepelných strát určiť, aké množstvo energie bude potrebné. Potom je možné dimenzovať vykurovaciu sústavu a zdroj tepla, ktorý pripraví požadované množstvo energie pre vykurovaciu sústavu a zároveň zabezpečí i ohrev úžitkovej vody. Spotrebuje približne dve tretiny celkového množstva energie, ktorá je na prevádzku objektu potrebná. Zvyšok energie slúži na varenie, svietenie a činnosť vzduchotechnického systému. Výsledkom dimenzovania na minimálne požiadavky EPD by mal byť rozumný kompromis obstarávacej ceny, prevádzkových nákladov a návratnosti investície. Menej znamená viac. Prečo realizovať súčasne tepelné čerpadlo, solárny systém, krb s teplovodnou vložkou a elektrickú zálohu, ak sa niektoré zdroje sa prekrývajú. Obmedzenie počtu zdrojov tepla zjednoduší obsluhu a zníži investičné náklady. V niektorých prípadoch o čiastku, ktorá pokryje náklad na temperovanie a ohrev úžitkovej vody na 15-30 vykurovacích sezón.

Stanovenie parametrov
Určením potreby energií pomocou podlahovej plochy domu sa dostaneme k zodpovedajúcemu parametru. Stretávame sa však s možným výpočtovým skreslením. Každý projektant, počíta a zatrieďuje podlahové plochy iným spôsobom. Nie je nezvyčajné, že sa podlahová plocha rovnakého domu stanovená dvomi projektantmi líši aj o niekoľko metrov štvorcových. Vplyv na výpočet je jasný. Okrem podlahovej plochy domu ovplyvňujú potrebu energie pri využívaní objektu aj parametre ( lokalita stavby, počet osôb či výška okolitých budov ), ktoré obvykle v čase prípravy projektu nie sú známe. Výsledná hodnota spotreby reálne postaveného domu sa tak môže výrazne líšiť od vypočítaných hodnôt. Veľmi výrazný vplyv má i spôsob využívania domu. Ako ukazujú merania prevádzky, dva konštrukčne totožné domy nemajú rovnakú spotrebu. Preto výpočet nemôžeme brať ako garanciu prevádzkových nákladov.

Prvý energeticky pasívny dom v Čechách
Projekt energeticky pasívneho domu postaveného v Rychnove pri Jablonci nad Nisou bol navrhnutý tak, aby spĺňal všetky hodnoty EPD. Steny a stropy majú U=0,1 W/m2K a menšie. Okná, vrátane rámov približne 0,72 W/m2K. Parameter vzduchotesnosti pri Blowerdoor teste sa nepodarilo splniť. Presklená plocha na južnej strane má plochu približne 4,3 m2, čo je približne 11 % z južnej zvislej steny domu. Je to oveľa menej, ako doporučuje zahraničná literatúra, ktorá odporúča 25 – 40 % plochy. Prevádzka objektu však potvrdila, že rozhodnutie bolo správne. Na temperovanie a vetranie slúži v dome systém teplovzdušného cirkulačného vykurovania a riadeného vetrania s rekuperáciou odpadového tepla, ohrev úžitkovej vody zabezpečuje akumulačný zásobník s elektrickými špirálami a so solárnou podporou. Dom je projektovaný so zemným výmeníkom tepla s možnosťou cirkulácie. Počas dvoch vykurovacích sezón, 2005/2006 a 2006/2007, sa uskutočnili merania, aby bolo možné vyhodnotiť spotrebu energie.

Porovnanie objektov
Skúsenosti z Rychnova umožnili urobiť porovnanie s inými energeticky pasívnymi domami hlavne v Rakúsku. Tepelno-izolačné parametre občas nedosahovali ani úroveň EPD v Rychnove, ale v databázach sa našli hodnoty 8-13 kWh/m2. Chceli sme vedieť, ako je možné dosiahnuť takúto nízku spotrebu v prípade, že južná fasáda je bohato presklená, parameter prestupu tepla presklenia (U=cca 0,7 W/m2K) v porovnaní so stenou (U=0,1 W/m2K) je sedemkrát horší.

Rozdiel v prístupe k vykurovaniu
Pri návšteve niekoľkých objektov chýbal technický koncept, ktorý hovorí, že stačí použiť len vetraciu jednotku vrátane rekuperácie s ohrevom privádzaného vzduchu do miestnosti. Samozrejme, vetrací vzduchotechnický systém nechýbal, ale bol doplnený napríklad o plošne malé stenové alebo podlahové kúrenie. Na chodbách dvoch domov sme si všimli vykurovacie rebríky. Prekvapila nás aj teplota temperovania – väčšinou 19 až 20 stupňov Celzia, teda o 3 stupne nižšia, než je požadované v ČR. Vo všetkých domoch sme sa stretli s akumulačnými zásobníkmi so solárnou podporou. Polovica domov bola vybavená malým tepelným čerpadlom a pivnice slúžili len na umiestnenie technológie.

Vplyv klimatických podmienok
Na porovnanie metód výpočtu EPD v Rychnove sme vybrali jeden dom pri Viedni, kde sa nám podarilo získať relatívne podrobné technické údaje. Južná fasáda presklená na 60 %, pultová strecha, dve poschodia. Porovnanie parametrov, ako tepelná strata objektu a spotreba energie ukázali, že vplyv pasívnych slnečných ziskov je badateľný. Slnečných dní je na juhu viac. Preto je kratšia vykurovacia sezóna a vyššia priemerná teplota počas vykurovacieho obdobia, ako v našich severnejších oblastiach.
Ak je vďaka presklenej ploche zisk energie v zimnom období vyšší ako sú tepelné straty prestupom a interiér sa zbytočne neprehrieva, potom je všetko v poriadku. Ale keby sme tento objekt umiestnili do Rychnova, pravdepodobne by sa reálna spotreba pohybovala okolo 30 až 40 kWh/m2a Z toho vyplýva, že sklený EPD v Rakúsku, môže byť v ČR „len“ NED. Preto nie je možné všetky myšlienky a princípy bezvýhradne preberať a implementovať v našich podmienkach. Je potrebné dôkladne zvážiť aj vplyv lokality a všetkých ďalších okolností.

Text a foto: Martin Jindrák

Tento článok vyšiel v časopise Ekobývanie 2008

Objednať časopis EKObývanie