Prvý pasívny dom na Slovensku
V Nemecku a Rakúsku sa stavajú v pasívnom štandarde už celé obytné celky, administratívne budovy či školy. V susednom Česku je výstavba energeticky pasívnych rodinných domov v plnom prúde. U nás však žiadny energeticky pasívny dom ešte nestojí. Čoskoro to už nemusí byť pravda. Práve dostavaná drevostavba vo Veľkom Bieli má všetky predpoklady získať v tomto smere slovenské prvenstvo. Jej majiteľ Juraj Bondora je členom Inštitútu pre energeticky pasívne domy a nadšencom pasívnych domov. Preto sme ho požiadali, aby nám predstavil svoj dom a sprostredkoval skúsenosti z jeho výstavby.
Ako ste si vyberali miesto pre váš dom? Mali ste nejakú konkrétnu predstavu o pozemku?
Chceli sme pozemok v pôvodnej zástavbe obce, medzi obyvateľmi s citovými väzbami k dedine. Koncom marca 2005 sme dostali ponuku od realitnej kancelárie na kúpu asi 80-ročného prízemného domu vo Veľkom Bieli a po jej porovnaní s našimi požiadavkami a po úprave ceny sme ju prijali. Železničná ulica patrí medzi hlavné komunikácie obce, smerujúce z centra obce na cestu, spájajúcu okresné mesto Senec s Bratislavou. Výber ovplyvnila aj dostupnosť hlavného mesta, neboli sme ochotní cestovať autom ani hromadnou dopravou viac ako 25 km. Pozemok s rozlohou
270 m2 je pre väčšinu stavebníkov zrejme neúnosne malý, nám však celkom postačuje – jeho údržbe mienime venovať len nevyhnutné množstvo voľného času.
Pôvodný dom, široký 5,5 a dlhý 17 metrov, mal klasické členenie interiéru: vchod do zádveria – pitvoru na južnej fasáde, ktoré prechádzalo do kuchyne na severnej stene, po oboch stranách kuchyne izby, smerom do záhrady (k západnej fasáde domu) kúpeľňa a dodatočne pristavená šopa. Dom bol voči juhu orientovaný dlhou fasádou, postavený z nepálených tehál a 6 rokov neobývaný. Do výšky jedného metra mal vlhké obvodové murivo a čiastočne aj vnútorné priečky. Po viacerých konzultáciách s odborníkmi o možnostiach dodatočnej izolácie, dobe schnutia muriva a po porovnaní našich potrieb a požiadaviek na vnútorné členenie domu sme zámer rekonštrukcie a nadstavby domu zavrhli a rozhodli sme sa postaviť dom nový.
Aké je architektonické riešenie vášho domu? Čo ho určovalo, do akej miery ste sa na ňom podieľali?
Spočiatku sme si predstavovali nový dom ako nadstavenú repliku toho pôvodného. Šírka pozemku 9,5 metra, postupne sa zužujúceho na 7 metrov smerom do záhrady, nám neumožňovala rozšíriť pôvodný pôdorys domu o viac ako 50 cm. Preto sme sa rozhodli postaviť nový dom na rovnakom mieste, ako stál pôvodný, no na základoch spĺňajúcich súčasné parametre. Aj členenie vnútorných priestorov sme čiastočne prispôsobili pôvodnému, najmä nadstavba 2. podlažia je s ním takmer identická.
Novostavba mala zohľadniť naše predstavy o pohodlnom bývaní, pracovné potreby, vek, zvyky a záujmy obyvateľov domu. Rodinný dom nie je len nehnuteľnosťou, do ktorej chodíme spať, jesť a riešiť rodinné vzťahy. Je predovšetkým zrkadlom svojich obyvateľov: odráža ich povahy, názory, postoje k životu, aj k „spolubývajúcim“. Domov je miestom, kam majú jeho obyvatelia prichádzať s očakávaním fyzickej a duševnej pohody. Chceli sme dosiahnuť čo najideálnejšie umiestnenie a tvar vecí v optimálne zvolenom priestore – členenie, mobiliár, farby, tvary tvoria celok, ktorý je výsostne individuálny a mal by vychádzať v ústrety všetkým obyvateľom domu. Nám hľadanie takého riešenia trvalo tri mesiace, ale stálo to za to. K budúcemu domu sme získali vzťah, aký obyvatelia katalógových domov nikdy nezískajú! Stali sme sa jeho spolutvorcami…
Čínsky filozof Lao-tse povedal, že „fasáda domu nepatrí jeho majiteľovi, ale okoloidúcim“ – ja si myslím, že fasáda domu je vizitkou jeho užívateľov. Tvar domu, členenie aj farba fasády, ba aj plot a vchod buď k vstupu do domu vyzývajú, alebo od neho odrádzajú… Prvý dojem, ktorý sa rokmi umocňuje, je pre nás veľmi dôležitý, preto sme „tvár“ domu zverili do rúk architekta. Naše očakávania splnil nad očakávania!
Zvážili sme aj budúce využívanie domu (napr. v cestovnom ruchu) po prípadnom odchode dcéry či naopak, po príchode jej budúceho partnera (dve celkom samostatné bytové jednotky). Mesiace sme analyzovali potreby a požiadavky mojej 84-ročnej mamy, 16-ročnej dcéry, manželky pracujúcej v premenlivých intervaloch a termínoch a moje nároky na podmienky pri práci s počítačom. Určili sme, kde bude spoločenská zóna a kuchyňa a jedáleň, mame sme umožnili čo najjednoduchší vstup do domu, prístup k sociálnemu vybaveniu a do šatníka na prízemí. Na poschodí sme vyčlenili manželskú izbu – spálňu s priestorom na oddych pri knihe aj na obliekanie a osobnú úpravu. Pri pracovni, umiestnenej v strede podkrovia, je malý kuchynský kútik, susediaci s WC a kúpeľňou, najväčšou izbou je študentská izba, ku ktorej sme na celú šírku domu „pristavili“ balkón.
Zapracoval architekt vaše predstavy?
Všetko má svoj čas – vo chvíli, keď sme už mali vcelku jasno, o akú stavbu pôjde, zoznámili sme sa s Ing. arch. Henrichom Pifkom. Navrhol nám stavbu energeticky extrémne úsporného domu, od neho aj z iných zdrojov získané informácie o vlastnostiach energeticky pasívnych domov nás ihneď presvedčili a tak sme sa rozhodli postaviť dom, ktorý sa bude energeticky správať čo najúspornejšie, bude postavený z maximálne recyklovateľných a prírodných materiálov a využije technológie, ktorými v interiéri dosiahneme nielen čo najzdravšie ovzdušie, ale aj celoročne stabilnú vlhkosť a teplotu. Desiatky konzultácií s architektom napokon vyústili do projektu, ktorý má do ulice štylizovaný tvar pôvodného domu, no za uličnou fasádou stojí tvarovo aj konštrukčne jednoduchý dom, v maximálnej miere akceptujúci naše potreby aj požiadavky na energeticky úspornú stavbu. Ing. arch. H. Pifko v plnej miere akceptoval naše požiadavky na interiérové dispozície, dotvoril ho však maximálne „ergonomicky“, vypracoval štúdiu konštrukcie a na základe špeciálnych výpočtov navrhol skladbu obvodových stien, strechy a stropu. Zaujímavým prvkom je schodisko na južnej fasáde domu, ktoré sme v interiéri podlhovastého domu nevedeli umiestniť bez „vykradnutia“ vnútorného priestoru. Bude ho chrániť plášť z polykarbonátových dutinkových platní a tatranského profilu s dvoma vstupmi – hlavným sa dostaneme do interiéru prízemia a záhradným priamo na schodisko. Schodisko na fasáde vytvorilo dve samostatné a výrazne nezávislé bytové jednotky.
Architektúra nášho domu je v okolitom prostredí celkom ojedinelá, čo zákonite vyvoláva celé spektrum reakcií: tradicionalisti nenachádzajú pochopenie, niektorí susedia štýlovú anomáliu hodnotia ako prínos do stereotypu „klasických“ stavieb, málokto prejde okolo domu bez povšimnutia. Stavebný ani obecný úrad nevyjadrili vzhľadom na územný plán obce voči projektu ani stavbe žiadne námietky, cítili sme z ich strany skôr podporu a tak trochu aj zvedavosť, aká bude realita.
Mohli by ste nám priblížiť aký typ konštrukčného systému ste si zvolili a vaše skúsenosti s ním? Aké sú typické skladby stien a strechy, druh a hrúbka izolácie?
Vzhľadom na šírku pozemku a požadované vlastnosti domu navrhol architekt ľahkú drevenú konštrukciu s vnútorným plášťom z drevoštiepkových dosiek OSB-3, teda paronepriepustných, ktorých spoje sú prelepené špeciálnymi izolačnými páskami Isocell – Air Stop. Vnútro obvodových stien vypĺňa 30 cm minerálnej vaty (Isover), uzavretej paropriepustnými DHF doskami, na ktoré bude aplikovaná extrudovaná minerálna vlna 5 cm, eliminujúca potenciálne tepelné mosty drevenej konštrukcie. Na túto vrstvu minerálnej vlny už príde omietka s vlastnosťami podobnými gore-texu: vlhkosť zvnútra prepustí, dažďovú vodu však neprepustí (ThermoShield). Horná polovica domu bude zakrytá tatranským profilom zo sibírskej borovice. Pultová strecha z OSB dosiek je vyplnená 38 cm minerálnej vlny a v exteriéri chránená geotextíliou a fóliou Fatrafol. Torzo sedlovej strechy nie je konštrukčne previazané so strechou a slúži ako dizajnová pripomienka niekdajšej sedlovej strechy, aj ako nosič slnečných kolektorov a stĺpu televíznych antén.
Aké sú tepelné straty a projektovaná spotreba energie na vykurovanie? Akými tepelnými zdrojmi ju zabezpečujete? Aké druhy technológií vo vašom dome máte inštalované a s čím počítate do budúcnosti?
Vypočítané tepelné straty pre náš dom by nemali presiahnuť 2 kW/m2.a – snažili sme sa stavbu realizovať tak precízne, aby sme túto požiadavku splnili. Projekt predpokladá spotrebu 15 kW/m2.a, čo by sme mali dosiahnuť, okrem iného aj dokonale zaizolovanými sklenenými plochami v drevených rámoch 88 mm s celkovým U = 0,935. Akumulačným telesom v dome sú betónové podlahy hrubé 8 a 6 cm. Hlavným zdrojom tepla a zároveň dodávateľom čerstvého vzduchu je systém riadeného vetrania so 615-litrovým integrovaným zásobníkom tepla (IZT). Doplnkovým zdrojom tepla budú všetky elektrospotrebiče, aj samotní obyvatelia domu. V prípade dlhodobej absencie slnečného žiarenia bude možné dohrievať vzduch, privádzaný do domu potrubím zemného kolektoru, vodou ohriatou v IZT a prúdiacou do rekuperačnej jednotky (výmenníka tepla). Ohrev vody v IZT bude kombinovaný – elektrickou alebo energiou zo slnečných kolektorov, ktorých inštalácia však závisí od ich ceny. Vypočítali sme, že v našom veku je tento zdroj neekonomický, jeho cena je totiž vyššia ako cena celkovo spotrebovanej elektrickej energie za najbližších 10 rokov a to aj s predpokladaným inflačným koeficientom. Ak by bola na Slovensku inštalácia systémov riadeného vetrania a solárnych systémov dotovaná podobne ako v Nemecku, Švajčiarsku, Rakúsku či Dánsku, neváhali by sme ani okamih…
Keby ste sa mali rozhodnúť znova, čo by ste na svojej stavbe zmenili?
Je niekoľko detailov, ktoré by som dnes riešil inak: dom by stál na betónových pilónoch – ušetrili by sme asi 2/3 betónu z plochy základovej dosky, celkom určite by som namiesto vnútorných obkladov stien (znovu z OSB dosiek!) aplikoval pre astmatikov aj alergikov vhodnú hlinenú omietku, minerálnu izoláciu v obvodových stenách by som nahradil lisovanou slamou. Prehodnotil by som aj parametre priestorov – dnes vidíme, že na úkor izieb sme mohli pridať pár metrov štvorcových kúpeľniam, aj technickej miestnosti, v ktorej je všetko umiestnené na milimetre presne. Ale to by sme museli mať celkom iný pozemok…
Ten náš sa ukázal ako najväčší hendikep: ako manipulačný priestor sme boli s láskavým dovolením oboch našich susedov nútení využiť ich pozemky; najmä naši južní susedia nám v tomto veľmi pomohli. Dlhodobé skladovanie stavebného materiálu neprichádzalo do úvahy, všetko, čo sme priviezli, sme hneď aj použili. Vjazd stavebných mechanizmov na dvor bol vždy a pre všetkých napínavým eskamotérskym výkonom, vzrušujúcim divadlom!
S čím ste mali počas stavby najväčší problém? Myslíte si, že slovenské stavebné firmy majú dostatok poznatkov, aby zvládli stavbu energeticky pasívneho domu?
Veľkým problémom bol výber stavebnej firmy – trvalo nám takmer štyri mesiace, kým sme napokon objavili tú správnu firmu. Z desiatok firiem sme vyselektovali tie, ktoré podľa prvých rokovaní boli schopné náš dom postaviť. Zaslali sme im projekt a požiadali o cenovú ponuku – z desiatky oslovených sme dostali šesť kalkulácií v rozmedzí 2,4 – 5,7 milióna Sk za hornú stavbu (základy a kanalizačnú prípojku sme vybudovali svojpomocne). Všetky projekty boli pozmenené tak, že dom by bol ledva nízkoenergetický. Najvyššia ponuka obsahovala aj dodávku systému riadeného vetrania, avšak bez nášho projektu a na základe „odhadu“ bola jeho cena dvojnásobná oproti nami kúpenej zostavy! Informácia, že po dokončení hrubej stavby bude nasledovať Blower Door test neprievzdušnosti obvodových stien domu, predstaviteľom stavebných firiem zväčša nič nehovorila, v dvoch prípadoch sa tomu snažili vyhnúť. Nadobudli sme laické presvedčenie, že absolútna väčšina slovenských stavebných firiem na výstavbu energeticky pasívnych domov ešte nie je pripravená ani len teoreticky. Energeticky pasívne budovy nie sú alternatívou k súčasnej výstavbe, sú cieľom, ktorý by sme na Slovensku mali dosiahnuť v čo najkratšom čase, keďže ako krajina s druhým najväčším potenciálom lesných plôch v Európe by sme mali mať dostatok stavebného materiálu (ak by sme ho nevyvážali ako surovinu, ale predávali ako výrobok). Chýba nám len odborné vzdelanie a výrazná miera ekologickej uvedomelosti!
Na výstave v Nitre sme začali rokovať s firmou Drevstav Slovakia z Novej Bane, ktorej nezväzovali ruky licenčné zmluvy na zahraničné stavebné systémy a tak našu stavbu prevzala. V spolupráci s projekčnou firmou ForDom zo Zvolena upravila pôvodný projekt tak, že jeho realizácia v septembri až novembri 2006 sa napokon uskutočnila bez závažných nedostatkov. Samozrejme, všetci sme na tejto stavbe „maturovali“. Ak nič iné, tak jej parametre sú oproti nízkoenergetickým domom výrazne predimenzované a to, spolu s manipulačným priestorom na pozemku, viedlo k výrobe otvorených stien. Ich dodatočné vyplnenie minerálnou vlnou sa uskutočnilo až po montáži stien na stavbe. Po záklope stien tak vznikol hybrid medzi výstavbou systémom „twoo by four“ (montáž stien na drevenú konštrukciu priamo na stavbe) a skladaním obojstranne zaklopených, sendvičových panelov.
Čo je podľa vás najväčšou prekážkou hromadnejšieho rozšírenia EPD a NED u nás?
Príčin až príliš pomalého šírenia energeticky pasívnych stavieb, či už drevených alebo murovaných, je určite viac. Ak porovnám prístup ľudí k tomuto stavebnému systému v susednom Česku, je to jednoznačne naša neochota prijímať nové myšlienky, nemiestny a v konečnom dôsledku aj ekonomicky neefektívny tradicionalizmus. Termín „nové“ pritom vôbec nie je namieste, veď generácie našich prarodičom využívali drevo, kameň a hlinu ako najčastejší stavebný materiál. Murované tehlové domy nemajú ani zďaleka takú tradíciu ako napríklad drevené. Niektoré drevené stavby vydržali aj stáročia bez akýchkoľvek špeciálnych úprav a aj dnes sú obývané!
No a ešte jeden drobný detail: kým na vysokých školách v Česku študenti už roky nežasnú nad predsa len úžasnými vlastnosťami pasívnych stavieb, kým v Rakúsku a Nemecku stavajú v pasívnom štandarde stavajú školy, penzióny, vysokohorské chaty, obytné domy aj študentské internáty, my na Slovensku (podľa vyjadrenia istého pracovníka MVaRR) skúmame, či je tento typ stavieb vhodný pre naše prostredie! Ryba smrdí od hlavy…
A medzi pospolitým ľudom je tehla stále tehlou! Až príliš často je to jediný „argument“, s ktorým sa pri porovnaní s našou stavbou stretávam.
Text: Vlasta Rafajová, Juraj Bondora
Foto: Juraj Bondora
